II.G

SKVELÝ SLOVNÍK S BRITSKOU AJ AMERICKOU VÝSLOVNOSŤOU http://oxforddictionaries.com/

UČEBNICA https://elt.oup.com/student/englishfile/preint3/grammar/?cc=sk&selLanguage=sk

SLOVNÍK K UČEBNICI

DICTIONARY - the dictionary goes with your book. please, feel free to use it, just click on the link below

There comes the link: EF_3e_Pre-int_Slovak_WL.pdf

v prípade potreby uvádzam svoju mailovú adresu: katarina.privoznikova@gmail.com

in case you are intrested in your final exam topics, find enclosed copy of YES B1 book for further reference yes-b1.pdf.

Homework, February 14th

please, revise irregular verbs, test after your spring holiday

watch the present perfect video https://www.youtube.com/watch?v=JFGHv37572k

present perfect https://www.youtube.com/watch?v=6avpi7qBTtY

Homework, February 4th

learn the vocabulary concerning unit 9

learn the grammar - second conditional sentences https://www.perfect-english-grammar.com/second-conditional-exercise-1.html

for more info, pls see the grammar below

learn the animals

Homework, January 10th

- learn and revise first conditional sentences

learn natural disasters

please, read at least twice translate the listening about the Svanstrom family from Sweden who survived seven natural disasters, listening 4.6 - tapescript page 123. Answer the questions in ex 5d p. 63

Kondicionály (conditionals) – podmienkové vety

Posted on 17. marec 2014 by Marek Karafa

Kondicionály (conditionals) – podmienkové vety prehľadne a jasne vysvetlené pravidlá spojené s ich tvorbou a použitím.

Vedľajšie vety podmienkové sú také vety, ktoré v sebe nosia podmienku, ktorá musí byť splnená, aby sa dej hlavnej vety mohol odohrať, mohol prebehnúť. Pre tieto vety je najtypickejšia spojka IF.

Vedľajšie vety podmienkové majú dve základné časti:

IF-CLAUSE (= vedľajšia veta ⇒ obsahuje podmienku)
MAIN CLAUSE (= hlavná veta ⇒ uvádza výsledok, ktorý (ne)prebehne, (ne)prebehol po splnení podmienky)

ikooooona

Okrem nižšie spomínaných kondicionálov v angličtine poznáme aj tkz. “zmiešané podmienkové vety (kondicionály)“. Prelína sa v nich druhý a tretí kondicionál. Viac sa o tejto gramatike dočítate v samostatnom článku: Zmiešané kondicionály (mixed conditionals)

Nultý kondicionál (zero conditional)

Nultý kondicionál používame vtedy, ak hovoríme o zvykoch, zákonoch prírody, či stálych (všeobecných) pravdách.

Nultý kondicionál teda vyjadruje také deje, ktoré sú v prítomnosti pravdivé, ak dochádza k splneniu podmienky.

Ak mám dosť času, chodím plávať. → Čo robím, keď je splnená podmienka “mať dosť času”? – chodím plávať ⇒ je to teda všeobecná pravda o prítomnosti.

Ak som smädný, napijem sa. → Čo robím, keď je splnená podmienka “byť smädný”? – idem sa napiť ⇒ je to teda všeobecný fakt v prítomnosti, ktorý nastane, ak na mňa dôjde smäd.

Nultý kondicionál tvoríme nasledovne:

IF + present simple + present simple

Vedľajšia veta (if-clause), ale aj hlavná veta (main clause) obsahujú rovnaký čas → prítomný čas.

IF0

If you haven’t got your own radio, you can’t listen to it.

If you don’t have a healthy diet, you get tired easily.

If you don’t water plants, they die.

If you heat water, it boils.

Prvý kondicionál (first conditional)

Prvý kondicionál používame vtedy, ak sa veta vzťahuje na budúcnosť.

Podmienka, ktorú uvádzame vo vete je reálna a teda je možné, že dôjde k jej naplneniu.

Namiesto WOULD HAVE + minulé príčastie môžete v MAIN CLAUSE (hlavnej vete) použiť MODAL VERBS (modálne slovesá) ako napr. COULD HAVE + minulé príčastie (bol by dokázal) / MIGHT HAVE + minulé príčastie (MIGHT vyjadruje vo vete menšiu istotu)

Homework, December 9th

pick one problem from the two on page 61 goodadvice.com and give advice of at least 5 sentences, learn the form and usage of should/shouldn't, ought to/ought NOT to

Homework, November 27th

Homework, November 26th

SB Practical English, at the pharmacy - learn the dialogue by heart - for tomorrow!

p. 165 - have got vs have; have/has not got vs do/does not have to - all exercises

Modálne slovesá (modal verbs)

MODÁLNE SLOVESÁ (modal verbs) v angličtine – CAN / COULD / MAY / MIGHT / MUSTN’T / MUST / NEEDN’T / SHOULD / OUGHT TO. V tomto článku sa pozrieme rovnako na rozdiel medzi MUST a HAVE TO, oboznámime sa so základnými vlastnosťami modálnych slovies a ešte omnoho viac.

PRIMÁRNE (= vyjadrujú schopnosť, povolenie, zákaz, predpoveď, povinnosť, príkaz, žiadosť, možnosť)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho primárnom význame, na vytváranie ostatných časov (predovšetkým minulosti) používame OPISY od týchto modálnych slovies.

MODÁLNE SLOVESO	OPIS
can / can’t (schopnosť)	be able to
can, may (povolenie)	be allowed to
must (povinnosť)	have to
mustn’t, can’t (zákaz)	(not) be allowed to
needn’t (nie je povinnosť)	(not) have to
should / shouldn’t (rada)	be supposed to

SEKUNDÁRNE (= vyjadrujú do akej miery si je hovoriaci istý tým čo hovorí – vyjadrujú teda mieru istoty / neistoty / pravdepodobnosti)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho sekundárnom význame, OPISY nepoužívame. Význam týchto modálnych slovies sa týka predovšetkým prítomnosti:

Pokiaľ však tieto modálne slovesá hovoria o minulosti, nachádzajú sa vo vete v DOKONAVOM INFINITÍVE (modálne sloveso + have + minulé príčastie).

Pozn. O minulých modálnych slovesách (o modálnych slovesách s dokonavým infinitívom) ako napríklad CAN HAVE DONE / COULD HAVE DONE / MUST HAVE DONE … a rozdieloch medzi nimi a opismi sa dočítate v samostatnom článku: Minulé modálne slovesá (modálne slovesá s minulým infinitívom)

Ak CAN vyjadrujeme “schopnosť“, prekladáme ho ako “vedieť“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nevedieť“.

Ak CAN vyjadrujeme “možnosť“, prekladáme ho ako “mám možnosť / môžem“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nemôžem / nemám možnosť“.

Ak CAN vyjadrujeme “dovolenie“, prekladáme ho ako “smieť / mať dovolené“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nesmieť / nemať dovolené“.

CAN sa nepoužíva vo všetkých časoch. Nedochádza tu k časovaniu tohto modálneho slovesa ako sme na to zvyknutý pri plnovýznamových slovesách. V niektorých časoch používame namiesto CAN jeho opisné tvary: MODAL-VERBS1

Ak hovoríme o “SCHOPNOSTIACH / MOŽNOSTIACH“, v minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch a väzbách opisný tvar BE ABLE TO.

Opisný tvar BE ABLE TO (byť schopný) nie je v prítomnosti tak bežný. CAN je vo všeobecnosti pre prítomnosť oveľa častejšie. BE ABLE TO sa často nachádza v prítomnosti v prípadoch, kedy je schopnosť pre hovoriaceho prekvapujúca (nečakal by ju) alebo zahŕňa zdolanie istých ťažkostí.

POZOR! Po BE ABLE nasleduje infinitív s TO, po CAN nasleduje infinitív bez TO.

V minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ABLE TO. Rozdiel je nasledovný:

Ak hovoríme o “POVOLENIACH“, V minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch ako v prítomnosti namiesto opisu BE ABLE TO, používame BE ALLOWED TO (mať dovolené).

V minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ALLOWED. Rozdiel je nasledovný:

Sloveso CAN / COULD používame rovnako pre vyjadrenie zdvorilej žiadosti. COULD je zdvorilejšie ako CAN.

Jedno z použití MUST je vtedy, ak hovoríme o tom, že je viac než potrebné, aby došlo k odohraniu deja. Niekto teda niečo musí urobiť. MUST teda vyjadruje rozkaz povinnosť. Prekladáme ho ako “musieť“.

Ak chceme dať niekomu dôraznejšiu radu vo forme odporúčanie, môžeme použiť rovnako MUST.

MUST používame hlavne pre prítomnosť. Niekedy ho môžeme použiť i pre vyjadrenie budúcnosti (a to hlavne s časovým určením). V iných časoch používame opis HAVE TO (musieť).

V prítomnosti môžeme použiť MUST, ale aj HAVE TO na vyjadrenie príkazu. Rozdiel je nasledovný:

HAVE GOT TO má rovnaký význam ako HAVE TO a používa sa predovšetkým v neformálnej angličtine.

V iných časoch ako v prítomnom zvykneme používať iba samotné HAVE TO (nie HAVE GOT TO).

ZÁPOR od MUST (musieť) v prítomnosti , teda “nemusieť” nie je MUSTN’T, ale NOT HAVE TO (prípadne needn’t + sloveso (bez TO) alebo don’t need to + sloveso ). MUSTN’T znamená “nesmieť” a NIE “~~nemusieť~~“!!!.

POZOR! NESMIEŤ (mustn’t) sa nerovná NEMUSIEŤ (not have to / needn’t / don’t need to).

POZOR! Pomocou MUST vyjadrujeme silnú povinnosť a niekedy jeho použitie môže vyznieť nezdvorilo, nevhodne. Namiesto MUST sa preto často používa SHOULD / OUGHT TO, kedy sa vyjadrenie povinnosti stáva menej dôrazné než to s MUST.

MUSTN’T používame v situáciach, kedy chceme povedať, že niekto má zákaz niečo urobiť. Prekladáme ho teda ako “nesmieť“. MUSTN’T ≠ zápor od MUST. Modálne sloveso MUST prekladáme ako “musieť” a jeho zápor je “nemusieť” (vyjadrený not have to / needn’t / don’t need to). Avšak, MUSTN’T znamená “nesmieť“.

V minulom čase MUSTN’T nepoužívame a namiesto neho nepoužívame COULDN’T, v iných časoch používame opis BE (NOT) ALLOWED TO (nemať dovolené).

V niektorých situáciach môže vyznieť MUSTN’T ako príliš striktné, preto ak hovoríme o nejakej vonkajšej autorite, ktorá zákaz vytvára, môžeme použiť iné modálne slovesá / iné lexikálne prostriedky. Napr. v nasledujúcich situáciach by MUST mohlo vetu príliš zosilnieť:

V týchto vetách je rozprávač autoritou, teda osoba, ktorá pociťuje nutnosť udeliť zákaz používania mobilov.

V týchto vetách sa iba konštatuje ohľadom pravidiel, ktoré zaviedli iní.

NEEDN’T používame iba v prítomnosti a v budúcnosti. V iných časoch používame NOT HAVE TO alebo NOT NEED TO.

SHOULD / OUGHT TO prekladáme ako “mal by (si) niečo urobiť“. Tieto modálne slovesá nie sú tak silné ako MUST / HAVE TO.

POZOR! Za SHOUDL používame sloveso bez TO. Modálne sloveso OUGHT spájame s TO a až tak slovesom.

Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť MAY. Prekladáme ho ako “smieť“.

Namiesto MAY môžeme použiť aj CAN / COULD / MIGHT. Rozdiel je v stupni formálnosti a zdvorilosti:

MAY môžeme použiť aj na to, aby sme udelili dovolenie / povolenie. MAY je formálne a používa sa predovšetkým v tomto význame v písanej forme.

Ak neudeľujeme povolenie / nepýtame si povolenie, iba hovoríme o tom, že nejaké povolenie bolo udelené, prípadne odmietnuté, MAY nepoužívame. MAY rovnako nepoužívame ani vtedy, ak hovoríme vety ohľadom zákonov / pravidiel. Ďalšou situáciou, v ktorej sa MAY neobjaví budú vety, v ktorých vyjadrujeme informáciu o slobode, ktorou ľudia disponujú. Namiesto MAY v takýchto situáciach používame CAN (pre prítomnosť), COULD (pre minulosť), prípadne BE ALLOWED TO.

A: “Could I keep it?“
B: “Yes, you can.“
B: “Yes, you may.“
B: “Yes, you ~~could~~.”

COULD / MIGHT nepoužívame, ak dávame zvolenie niekomu niečo urobiť.

A: “Could I keep it?“
B: “I’m sorry, but you can’t.“
B: “I’m sorry, but you ~~couldn’t~~.“

Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť aj MIGHT. Prekladáme ho ako “smieť“. Je však oveľa formálnejšie ako MAY a niektorí ľudia sa mu v otázkach snažia vyhnúť celkom. Jeho hlavné použitie je v nepriamych otázkach.

Homework, November 8th

write a conclusion paragraph to the essay Reading the digital way. Start like this:

Homework, November 7th

write a formal email asking for some more information about either painting courses in Tuscany or golf lessons in Florida. Follow the example you find in your books p. 115

Homework, October 28th

next week after your fall holidays everybody will be examined from the article Reading the digital way, it can be found in your workbooks, you have to learn it by heart. Not only you have to learn it, you should know what the article is about, Free style is not allowed-

Homework, October 15th

Homework, October 14th

Homework, October 18

Homework, October 2nd

do not forget your books for tomorrow. Those who skipped the lesson pls. read the first article HOW TO SURVIVE.

Verb Patterns (slovesné vzorce)

Slovesné vzorce, ač to zní matematicky, nemají s matematikou nic společného a jedná se v podstatě o jev, kdy se nám ve větě objeví dvě slovesa za sebou.

I can ski. – sloveso v infinitivu bez TO
I want to ski. – sloveso v infinitivu s TO
I enjoy skiing. – sloveso v gerundiu (-ing)
I talked about skiing. – slovesná vazba s předložkou

S jinými tvary druhého slovesa se nemůžete v angličtině setkat. Problém je však v tom, kdy který tvar zvolit a pravidla tady bohužel jsou jen minimální. Proto nezbývá nic jiného, než se naučit každé sloveso a jeho “vzorec” samostatně.

Není třeba nikam spěchat. Mírně pokročilí studenti (a někdy i začátečníci) asi už znají všechny čtyři výše zmíněné příklady. Úmyslně jsme v úvodu zvolili slovesa základní, která patří do základní slovní zásoby.

S vyšší pokročilostí ovšem přibývají další a další slovesa, ale jelikož se s nimi nesetkáte tak často jako např. se slovesem WANT, nemusíte si být jisti, který tvar druhého zvolit. Pokročilejší studenti se pak vzorce musí jednoduše naučit / nadrtit / nabiflovat.

Slovesa následovaná infinitivem bez TO

V této kategorii je sloves naštěstí jen několik. Hlavně jde o modální slovesa, kde studenti většinou nechybují.

1) modální (způsobová) slovesa

základní = can, may, must
pokročilejší = could, might, will, would, shall, should

I can do it.
May I help you?
You must obey!

Podrobný článek o modálních slovesech si můžete přečíst zde.

2) slovesa LET a MAKE

Další dvě specifická slovesa jsou LET a MAKE.

Let me open the door for you.
Don't make me laugh!

V trpném rodě se sloveso MAKE váže s inifitivem s TO:

I was made to do it.

3) sloveso HELP

Se slovesem HELP můžete použít infinitiv bez TO, ale také s TO:

He helped her open the door.
He helped her to open the door.

4) sloveso DARE

Poslední v této kategorii je sloveso DARE (opovážit se, troufnout si), které může být modální (způsobové) sloveso, a váže se tady s infinitivem bez TO. Pracujeme s ním pak jako s modálním slovesem.

zápor: DARE + NOT = DAREN'T
otázka: DARE YOU…?

Používá se však i jako běžné sloveso, se kterým pracujete jednoduše a váže se s infinitivem s TO, ale také bez TO.

zápor: DON'T DARE
otázka: DO YOU DARE…?

Jako modální sloveso (bez TO):

I dare not go. = I daren't go.
Dare you do it?
How dare you do it?

Jako běžné sloveso (s TO i bez TO):

I didn't dare (to) go.
Do you dare (to) do it?
Nobody dared (to) speak.

Slovíčko DARE patří také do kategorie sloves, po kterých je nejprve předmět a poté infinitiv (tato kategorie je zmíněna níže), a znamená pak “vyzvat někoho k něčemu”

I dare you to drink it!

Samostatný článek o slovesu DARE si můžete přečíst zde.

Slovesa následovaná infinitivem s TO

Tato kategorie je společně s následující kategorií ‘gerundium’ nejobsáhlejší, a taky se pokročilejším studentům nejčastěji plete.

“Bude po slovese infinitiv nebo gerundium?” Nezbývá nic jiného, než se naučit jednotlivá slovesa.

Bohužel není vše černobílé a anglická gramatika je toho důkazem. Problematika INFINITIV vs. GERUNDIUM není jen o tom naučit se zpaměti všechna spojení. Jde to ještě dál: některá slovesa se mohou pojit s infinitivem NEBO s gerundiem a nedochází ke změně významu. Jsou tu však i taková slovesa, kde dochází ke změně ve významu. Více se dozvíte níže.

Ale nepředbíhejme. Následují příklady sloves, po kterých je infinitiv. (obsáhlejší seznam naleznete níže)

Slovesa v této kategorii se dají rozdělit na dvě základní skupiny:

1) slovesa, po kterých je přímo infinitiv

afford: I couldn't afford to buy the book.
agree: Susan agreed to help them.
appear: He appears to be tired.
decide: I have decided to leave on Friday.
hesitate: Don't hesitate to contact us.
hope: Jack hopes to arrive on Saturday.
offer: They offered to help us.
plan : I am planning to have a party.
refuse: I simply refuse to believe it.
want: I want to tell you the truth.
wish: She wishes to come with us.

2) slovesa, po kterých je nejprve předmět a pak infinitiv

ask: I asked Jim to help us.
expect: I expect you to be here on Monday.
hire: She hired a boy to mow the lawn.
instruct: He instructed them to be careful.
invite: Harry invited the Jacksons to come to his party.
lead: The article leads me to believe it's true.
order: The judge ordered me to pay a fine.
teach: My brother taught me to swim.
want: I want you to do it.

Určitě si všimnete, že některá slovesa jsou v obou kategoriích – může po nich být přímo infinitiv, nebo nejprve zájmeno a až pak infinitiv. Např:

I want to do it.
I want you to do it.

Slovesa a vazby následované gerundiem (-ing)

Další velice obsáhlá sekce jsou slovíčka následovaná gerundiem (sloveso zakončeno -ing). I tato kategorie má několik podsekcí, jelikož sem patří i určité vazby. Opět si uvedeme jen několik příkladů, podrobnější seznam najdete níže.

1) slovesa následovaná gerundiem (-ing)

admit: He admitted stealing the money.
avoid: He avoided answering my question.
deny: She denied committing the crime.
enjoy: We enjoyed visiting them.
fancy: I don't really fancy doing it.
imagine: Can you imagine living here?
keep: I keep hoping he will come.
miss: I miss being with my family.
postpone: Let's postpone leaving until tomorrow.
quit: He quit trying to solve the issue.
recall: I don't recall meeting him before.
recommend: I recommended calling her.
suggest: She suggested going to the cinema.

Pozor si dejte například na sloveso suggest:

She suggested going to the cinema.
She suggested that he go to the cinema.

Podobně se chovají například slovesa recommend, propose, request, insist atd. Tento pro mnohé zvlášní gramatický jev se jmenuje konjunktiv a více se o něm dočtete v samostatném článku zde.

2) vazby se slovesem GO

Pokud jdeme nebo jedeme dělat nějakou činnost (většinou sport nebo hobby), používáme sloveso GO, po kterém je také vždy gerundium. Zde jsou příklady:

go bowling, go camping, go canoeing, go dancing, go fishing, go hiking, go hunting, go jogging, go running, go sailing, go shopping, go sightseeing, go skating, go skateboarding, go skiing, go swimming

I usually go swimming in summer.
I went shopping yesterday.

Po slovesu GO může být i infinitiv (s TO i bez TO), pokud se nejedná například o oblíbenou činnost, ale o konstatování, že jdete něco udělat:

I should go to see a doctor.
I should go see a doctor.
I should go and see a doctor.

POZOR!

Pojďme si ukázat typickou chybu.
Pokud chcete říct Uvažuji, že pojedu lyžovat, dochází k zajímavému jevu:

jet lyžovat = go skiing (vazba se slovesem go, viz výše)

uvažovat = consider (sloveso, po kterém je vždy gerundium)

Celá tato věta je v přítomné čase průběhovém, proto:

I am considering going skiing.

Ano, budou tady tři slovesa s koncovkou -ING za sebou.

Jedná se o průběhový čas, proto I AM CONSIDERING.
Sloveso ‘consider’ se váže vždy s gerundiem, proto je GOING.
‘Jet lyžovat’ je ve vazbě GO SKIING.

Studenti se na konci věty většinou “vylekají” a řeknou si, že nemůže být ING 3× za sebou a udělají chybu jako třeba I am considering going to ski.
Tady jsou jasná pravidla a není důvod je porušovat, i když se vám zdá, že “to tak přece nemůže být”.

3) ustálená spojení následovaná gerundiem

Zde bych rád nakousl ještě jednu kategorii. Nejedná se o klasický slovesný vzorec, protože se tady nebudou za sebe klást dvě slovesa, ale jedná se přímo o vazby.

have a good time: We had a good time playing soccer.
have a hard time: We had a hard time finding the house.
have a difficult time: I will have a difficult time making up my mind.
have fun: We had fun playing football.
have trouble: We had trouble looking for our car.
have difficulty: We had difficulty filling in the form.

4) vazby sloves s předložkami (následované gerundiem)

Asi nebude novinkou, že po předložkách je vždy gerundium, ale problém je vybrat tu správnou předložku. Tady opět nezbývá nic jiného, než se tyto vazby naučit. Proto bez dlouhého vysvětlování následuje seznam těch nejužitečnějších:

ABOUT TTT

argue about: We argued about going on holidays.
be excited about: I am excited about going on holiday.
be thrilled about: I was thrilled about going camping.
be worried about: I am worried about taking the exam.

ABOUT / OF

complain about / of: Susan complained about having a headache.
dream about / of: I dream about going to Hawaii.
speak about / of: He spoke about being concerned about his health.
talk about / of: Peter talked about being too busy.
think about / of: I was thinking about going on holiday.

FOR

apologize for: David apologized for being late.
be responsible for: Who is responsible for taking care of invoices?
be thankful for: I was thankful for not having to go there.
blame (sb) for: Don't blame me for breaking it.
forgive (sb) for: Please forgive me for doing that.
have an excuse for: He always has an excuse for not coming.
have a reason for: Paul has a good reason for doing it.
thank (sb) for: Thank you for coming.

FROM

discourage (sb) from: My girlfriend discourages me from racing.
keep (sb) from: She kept me from finishing the task.
prevent (sb) from: He prevented her from going there.
prohibit (sb) from: Paul prohibited us from smoking.
stop (sb) from: He stopped the child from running into the street.

believe in: I believe in doing good deeds.
be interested in: I am interested in skiing.
participate in: He participated in searching.
succeed in: She succeeded in setting up her own business.

approve of: My parents don't approve of me coming home so late.
be accused of: She was accused of stealing the present.
be capable of: He isn't capable of telling lies.
be guilty of: The jury found him guilty of stealing the bike.
be tired of: I am tired of having to work all day.
instead of: Instead of watching TV, I decided to go to the cinema.
take advantage of: You should take advantage of living here.
take care of: She took care of welcoming the guest.

concentrate on: I concentrated on doing it perfectly.
depend on: Our health depends on taking time to recharge our batteries.
insist on: I insist on knowing the whole truth!
plan on : I'm planning on attending the meeting.
rely on: I really relied on being accepted to that school.

admit to: She admitted to going there secretly.
be accustomed to : I am accustomed to working late hours.
be committed to : We are committed to providing the best medical care.
be opposed to: She was opposed to him doing such things.
be used to: I am used to getting up early.
confess to: She confessed to having an affair.
look forward to: I look forward to seeing you.
object to: I object to him saying such things.

POZOR!

Poslední část je pro studenty nejsložitější. Má to jeden velmi prostý důvod – předložka TO. Problém je v tom, že tady je TO předložka, a proto je po ní gerundium (to going). Jenže slovíčko TO může být taky částice infinitivu (to go).

A v tom je právě kámen úrazu. Studenti mají tak silně zakořeněnou právě infinitivní vazbu TO GO, že jim spojení TO GOING přijde jednoduše špatně.

Výsledkem je pak klasická chyba např. v dopisech: I look forward to see you.

Sloveso těšit se (look forward) je vždy následováno předložkou TO.

těšit se NA něco = look forward TO something

I look forward to seeing you.

Pojďme si to rozebrat:

go swimming = jít plavat

I talked about going swimming. TTT
Tady vás spojení about going asi nepřekvapí. ABOUT je přece předložka.

I am looking forward to going swimming. TTT
Tady je spojení to going a i zde je předložka, tentokrát TO.

Stejné by to bylo napřiklad v další klasické chybě

I am used to get up early.

jsem zvyklý NA něco = I am used TO something

TO je tady předložka, proto bude správně věta:

I am used to getting up early.

INFINITIV vs. GERUNDIUM

Když se na tento gramatický jev podíváte jako na celek, tak zjístíte, že první krátká kategorie sloves, po kterých je infinitiv bez TO, je docela jasná – jde skoro výhradně o modální (způsobová) slovesa. Další kategorie jsou vazby. Co je ovšem největší problém i pro pokročilé studenty, to je INFINITIV vs. GERUNDIUM.

Jak jsme si ukázali výše, někdy je po slovesech infinitiv, někdy gerundium. V odstavcích výše bylo jen několik příkladových sloves, podrobnější seznam najdete v závěru článku.

Další problém však je, že některá slovesa se mohou pojit jak s infinitivem, tak s gerundiem. A někdy dochází ke změně ve významu a někdy ne.

1) infinitiv vs. gerundium – bez změny významu

Jako první uvedu slovesa z té jedodušší kategorie – ať po nich dáte infinitiv nebo gerundium, význam zůstává stejný:

advise: She advised me to wait. / She advised waiting.
can't bear: I can't bear to wait / waiting in long lines.
begin: It began to rain / raining.
continue: He continued to speak / speaking.
prefer: Janet prefers to walk home. / I prefer walking to running.
start: It started to rain / raining.

V zásadě však platí pravidlo, že pokud je již ve větě jedno gerundium, a my si můžeme vybrat, volíme infinitiv: It's starting raining It's starting to rain

Pokud ve větě gerundium není, výběr je na nás:
It started raining = It started to rain

Malý problém nastává u sloves ADVISE a PREFER – jejich význam se však nemění:

ADVISE TTT

Uvedeme-li ve větě předmět, musíme použít infinitiv:
He advised me to buy a Volvo. TTT

Bez předmětu je pak nutno použít gerundium:
He advised buying a Volvo. TTT

V trpném rodě je však i bez zájmena infinitiv:
I was advised to buy a Volvo. TTT

PREFER

Samotné sloveso PREFER se váže většinou s infinitivem:
I prefer to stay home. TTT

Se slovesem PREFER se však váže předložka TO, jako např. ve větě:
I prefer tea to coffee. TTT

Proto musíme použít u dalších sloves gerundium:
I prefer staying home to going to the concert. TTT

S infinitivem je to taky možné, ale věta bude složitější:
I'd prefer to stay home rather than to go to the concert.

Ve zkrácené podobě pak:
I'd prefer to stay home than go to the concert.

2) infinitiv vs. gerunidum – změna ve významu

Některá slovesa se vážou s infinitivem i gerundiem, ale dochází ke změně ve významu:

REMEMBER + FORGET
U těchto dvou sloves platí stejné pravidlo, proto si je vysvětlíme společně.

She always remembers to lock the door.
He often forgets to lock the door.

Ve větách výše chronologicky nejprve přichází děj slovesa remember / forget a pak činnost:
nejprve si vzpomene, pak zamkne
nejprve zapomene, aby pak zamkl

I remember seeing the Alps for the first time.
I'll never forget seeing the Alps.

V těchto větách naopak nejprve přišla nějaká činnost, na kterou budu vzpomínat nebo zapomenu:
nejprve jsme viděl Alpy, a to si pak budu pamatovat
nejprve jsem viděl Alpy, a na to pak nikdy nezapomenu

Pro lepší pochopení se nyní pojďme věty se zamykáním a Alpami přehodit:

She remembered to lock the door. X She remembers locking the door.
She remembered to see the Alps. X She remembers seeing the Alps.

She forgot to lock the door. X She forgot locking the door.
She forgot to see the Alps. X She forgot seeing the Alps.

Více v samostatném článku zde.

REGRET

Podobné je to se slovesem regret. Když použiji infinitiv, nejprve lituji toho, co pak udělám. Naopak pokud použiji gerundium, lituji toho, co jsem před tím udělal:

I regret to tell you that you failed the test.
I regret lending him the money.

HATE

Podobně i zde, pokud použijete infinitiv, jste neradi, že musíte něco udělat. Gerundium naopak označuje obecnou nevoli:

I hate to tell you that you failed the test.
I hate making such stupid mistakes.

TRY

Se slovesem TRY je to trochu jinak. Pokud použijeme infinitiv, pokusíme se něco udělat. Nevíme, jestli se nám to podaří.

Pokud použijeme gerundium, pak víme, že se nám to podaří, ale jde nám o výsledek.

I'm trying to learn English.
Can you try to open the window? I think it's stuck.
The room was hot. I tried opening the window, but it didn't help.

Více v samostatném článku.

LIKE

Rozdíl mezi použitím gerundia a infinitivu je pouze drobný:

I like going to the cinema.
They like working out.

He likes to go swimming in the morning.
She likes to buy a strong coffee before work.

Zde si můžeme pomoci tím, že pokud se bavíme obecně, použijeme gerundium. Naopak pokud se bavíme o konkrétnější situaci, použijeme infinitiv. Dokonce třeba ani nechceme říct, že je to naše oblíbená činnost, ale prostě to rádi děláme z nějakého důvodu.

Toto pravidlo však rozhodně není černobílé. Například v AmE se setkáte nejčastěji s infinitivem.

NEED

Za sloveso NEED dáváme běžně infinitiv:

You need to go there and tell him.
We need Chris to help us.

Pokud však říkáme, že něco potřebuje nějakou činnost, a někdo to musí udělat, použijeme gerundium:

The car needs washing.

MEAN

Sloveso MEAN má dva základní významy. Pokud vyjadřuje “znamenat” a zajímá nás výsledek, použijeme gerundium:

Do you really want to pass the test? It will mean studying very hard.

MEAN ale může znamenat také “zamýšlet, mít v úmyslu”. Pak použijeme infinitiv:

I didn't mean to hurt you.

STOP

Pozor na sloveso STOP. Je po něm pochopitelně gerundium (stejně jako po všech slovesech, která znamenají ukončení činnosti). Ale lze po něm použít také infinitiv účelu:

I stopped smoking. = Přestal jsem kouřit.
I stopped to smoke. = Zastavil jsem se, abych si zakouřil.

infinitiv vs. gerundium – obecná pomůcka

Pokud jste v situaci, kdy se máte rozhodnou jestli po daném slovese bude infinitiv nebo gerundium, a nemáte po ruce žádný seznam nebo jinou pomůcku, můžete se řídit následujícím:

Gerundium se často používá v případě, že činnost popisovaná druhým slovesem se odehrává před činností popisovanou prvním slovesem:

She denied stealing the money. = popírá něco, co udělala dříve

Infinitiv má opačné pravidlo: sloveso první se odehrává před slovesem druhým, časově jdou slovesa chronologicky po sobě:

She decided to steal the money. = nejprve se rozhodla a pak ukradla

Toto pravidlo však není zdaleka stoprocentní.

Slovesa HEAR a SEE

Slovesa smyslového vnímání HEAR a SEE mají svá specifika a nehodí se do žádné výše uvedené kategorie.

Lze po nich použít infinitiv bez TO nebo gerundium a i zde dochází k mírné změně ve významu, která souvisí s českou dokonavostí a nedokonavostí:

I saw him cross the street.
I saw him crossing the street.

He saw the tree fall down.
He saw the tree falling down.

I heard her knock on the door.
I heard her knocking on the door.

She heard her parents argue in their bedroom.
She heard he parents arguing in their bedroom.

Pokud použijete infinitiv (bez TO), vyjadřujete, že jste viděli nebo slyšeli celou akci. Naopak při použití gerundia vyjadřujete, že jste viděli či slyšeli pouze část. Nezaměřujete se na dokonaný děj.

Po těchto slovesech nelze použít infinitiv s TO.

Seznamy sloves

Jelikož již znáte problematiku infinitivů a gerundií, je na čase seznámit se s nejdůlěžitými slovesy z obou kategorií.

U sloves, která se pojí s infinitivem i gerundiem je poznámka:
hvězdička (*) = nedochází ke změně ve významu
křížek (+) = dochází ke změně ve významu, nebo použití

Slovesa, po kterých následuje infinitiv:

afford	convince	intend*	regret+
advise*	continue*	learn	remember+
agree	dare	like+	remind
allow*	decide	long	require
appear	deserve	love*	seem
arrange	enable	manage	start*
ask	encourage	mean+	struggle
attempt*	expect	need+	swear
(be) able	fail	offer	teach
beg	forbid	order	tell
begin*	force	permit	threaten
care	forget+	persuade	trouble
choose	happen	plan	try+
cause	hate+	prefer*	urge
challenge	help	prepare	volunteer
can't bear*	hesitate	pretend	wait
choose	hire	propose*	want
claim	hope	promise	warn
consent	instruct	refuse	wish

Slovesa, po kterých následuje gerundium:

admit	deny	involve	recall
advise*	detest	keep	recollect
allow*	dislike	like+	recommend
anticipate	endure	love*	regret+
appreciate	enjoy	mention	remember+
avoid	escape	mean+	resent
attempt*	excuse	mind	resist
begin*	fancy	miss	risk
can't bear*	finish	need+	start*
can't help	forget+	permit*	stop
consider	forgive	postpone	suggest
contemplate	hate+	practise	try+
continue*	imagine	prefer*	understand
delay	intend*	propose*	(be) worth

Pozn.: Frázová slovesa v těchto seznamech nejsou obsažena, ale pochopitelně platí stejné pravidlo i pro ně, např:

He continued / carried on / went on speaking.
She postponed / put off leaving until tomorrow.

infinitiv a gerundium – zápor

Pokud chcete vyjádřit záporný infinitiv nebo gerundium, je anglická gramatika naštěstí jednoduchá: Před infinitiv nebo gerundium vložíte záporku NOT:

He pretended to know the answer.
He pretended not to hear.

I regret calling him.
I regret not calling him.

ZÁVĚR

Co napsat závěrem. Pokud jste dočetli až sem (a nepřeskakovali), tak vám jde jistě hlava kolem.

Zde platí to, co u každého gramatického jevu. Začít pomalu od začátku, protože naráz se to nedá vše zvládnout.

Obzvláště tato gramatika, protože se týká všech anglických sloves (samozřejmě tady nejsou napsána všechna slovesa, ale je tu již slušná slovní zásoba) a je zbytečné učit se slovní vzorec ke slovesu, které zatím moc neznám.

Ale pokud se budu učit nové sloveso, je ideální naučit se také rovnou jeho správné spojení s dalším slovesem. Určitě je dobré vědět základní spojení, která jsou zmíněna hned v úvodu. A pak, až se budete učit další nová slovesa a budete je používat, je dobré občas se mrknout na tuto gramatiku.

V budoucnosti máme v plánu se ke gramatice slovesných vzorců vracet ve formě krátkých článků, které se budou zaměřovat hlavně na ta slovesa, se kterými se pojí infinitiv i gerundium a mění se tak jejich význam.

Získané znalosti si můžete procvičit v testech:

Verb patterns 1
Verb patterns 2
Verb patterns 3

Gerundium vs. Infinitiv 1
Gerundium vs. Infinitiv 2
Gerundium vs. Infinitiv 3

Homework, September 26th

YOUR COSMETIC PRODUCT

please, lern the following rules for creating web designs

1. Simple is beautiful.
Cramming too much into each page creates confusion. Visitors get frustrated when they have to scan through rows of links and images to find what they are looking for. By keeping your pages simple, your website will be easier to use.

2. Design is paramount.
When you meet someone for the first time, you want to make a good first impression. The same should be true for your website. The overall look and feel of your site is the first thing your visitors will notice.

3. Navigation should be intuitive.
There are few things more frustrating than not being able to find what you want on a website. Pages should be well-organized with a top-down design so that visitors can easily browse through the different sections of your site.

4. Consistency is key.
Visitors shouldn't feel like they are visiting a new website each time they open a new page on your site. Consistent design across the pages within your site makes navigation a much easier task.

5. Colors are crucial.
Color selection can make or break a website. Most of us have visited websites that are simply painful to look at. When choosing colors, use a consistent palette of colors that don't clash and make sure there is a strong contrast between the text and the background.

6. Make your website responsive.
People will access your website using a wide variety of devices – from smartphones to desktop computers. Therefore, it is important that your website displays correctly on different screen sizes. CSS media queries are a great way to implement responsive web design.

7. Develop for multiple browsers.
Browsers are supposed to render webpages the same way, but they don't. Therefore, make sure to check your website in multiple browsers to make sure everything appears correctly. It is best to catch problems ahead of time instead of relying on complaints from your visitors.

8. Check your website for errors.
As any experienced editor will tell you, a great piece of work can be tarnished by a small error. If you're a webmaster, check your websites on a regular basis for typos, broken links, and images that do not load correctly.

9. Write your own code.
Whether it's HTML or PHP, nothing beats writing your code from scratch. If you build your site from templates and pre-written scripts, you will be clueless when something goes wrong. When you code your own pages, you have full control over how they look and act.

Even if your site is beautifully designed, it is only an empty shell without content. A good website has both great design and great content. Therefore, make sure your pages have unique, original content that makes them worth visiting.

Homework, September 18th

Creating a company identity

COMPANY IDENTITY is a combination of coloured schemes, designs, words, etc. that a company employs (uses) to make a visual statement about itself and communicate company's business philosophy.The company identity is your business’ face in the market.

A logo serves as the foundation of your company identity. It is the image that represents your company. It is also found on company websites and promotional materials.

A logotype refers to the verbal aspect of the logo. This includes any words or letters that are a part of the logo itself.

While a logo can exist without logotype, a logotype can either be a part of the logo or can be the logo itself. Whether you use a logo with only imagery, only text or a combination will depend on your personal taste and what best suits your business.

A logotype can also include a company slogan as well. For example, Southwest Airlines will sometimes include a phrase with their logo such as "share the spirit."

The font of the logo can be both the logo and the logotype. For example, the Coca Cola logo is primarily composed of words. However, the font is so distinct and specific it becomes a design, which makes it also a part of the logo itself.

The company identity can go further than a simple logo. When a tagline or a character is added, the simple image and phrase becomes iconic. This symbol of your company will be reproduced on all stationery. The letterhead, envelopes and mailing labels complete the physical set up for the corporate identity.

The company website is another important step. Your company identity will be among the first things noticed when customers visit your website.

BRANDING - tvorba značky

Brand - is the name, logo, slogan, and/or design scheme associated with a product or service. It identifies one seller's product and makes it different from those of other sellers. It is used in business marketing and advertising.

- it is NOT a company logo. the logo is only the visual representation of the brand.

Example: Coca-Cola is a brand which belongs to the Coca- Cola company together with Fanta, Sprite Cappy etc.

Branding agency - a type of marketing agency which specializes in creating brands.

Brand - is the "name, term, design, symbol, or any other feature that identifies one seller's product distinct from those of other sellers." It is used in business, marketing, and advertising.

Branding is a complex of activities beginning with - Creation of a brand name, logo (color combination, symbols), slogan, positioning, communication with customers, strengthening brand name, price creation, public relations and activities of a relationship "seller - customer".

Homework, September 16th

Homework, September 13th

Homework, June 7th

Based on the article you find in your SB, p. 114 (The Place Where I Live) write a similar article of your hometown or about Bratislava, the city where you study. Please, strictly follow the guidelines given for the article answering all the questions for each paragraph. Divide the test into five paragraphs. Locate the town, village, city within the area of The Slovak Republic the way we did in the class with the town of Reading. Your homework requires a bit of research so do that before you start writing. Please, check and double check the information before you use it, not all the websites provide true facts

Homework, May 24th

ex. 4 page 37. Please do it in your exercise books, Answer all the questions in full sentences giving your reasons.

Homework, May 16th

strašne sa ospravedlňujem za chybu, základnú, ktorú som urobila shy je výnimka, shy-shyer, the shyest, lebo vyslovujeme samohlásku, prepáčte

Homework - into your exercise books - ex. 5Bb - Write sentences with a superlative + ever + the present perfect

workbook - UNIT 5A (p. 30-31), 5B (32-33)- all the exercises including reading -

in case you need the explanation of the grammar stuff we dealt with, pls, find the information in Slovak below

Comparison of Adjectives
(Stupňovanie prídavných mien)

Väčšina prídavných mien v anglickom jazyku má pravidelné stupňovanie. V závislosti od dľžky prídavného mena t.j. od počtu jeho slabík rozlišujeme stupňovanie krátkych prídavných mien a stupňovanie dlhých prídavných mien.
Tak ako v slovenskom jazyku tak aj v anglickom jazyku rozlišujeme 1. stupeň prídavného mena (základný tvar) a 2. a 3. stupeň prídavného mena.

Väčšina prísloviek sa tvorí pomocou koncovky -ly, ktorú pridávame k prídavnému menu.

Príslovky z týchto prídavných mien sa netvoria pomocou pridaním ešte jedného -ly, ale dosadením do väzieb “in a (dané prídavné meno) way / manner / fashion“.

Ak má príslovka rovnaký tvar ako prídavné meno, druhý stupeň tvoríme pomocou prípony -ER a tretí stupeň pomocou prípony -EST. Jedná sa predovšetkým o jednoslabičné príslovky.

Príslovky, ktoré sú odvodené príponou -ly, sa stupňujú opisne pomocou MORE v druhom stupni a MOST v treťom stupni. Do tejto skupiny patria rovnako aj dvojslabičné príslovky.

Príslovka EARLY sa vždy stupňujeme pomocou prípon -ER / -EST. (earlier / earliest)

Príslovky OFTEN / QUICKLY / SLOWLY môžeme stupňovať obidvoma spôsobmi. Pomocou MORE / MOST ich tvoríme predovšetkým v spisovnej angličtine.

Príslovky, ktoré sú odvodené od prídavných mien, ktoré sa stupňujú nepravidelne, stupňujeme rovnako nepravidelne.

Druhý stupeň môžeme rovnako zdôrazniť a zároveň tak spresniť jeho význam pomocou týchto slov:

Frekvenčné príslovky patria medzi príslovky, ktoré spravidla nestupňujeme (napr. always / usually / sometimes / never / rarely …)

Homework, May 2nd

Descibing where you live p. 114, ex. 4a, 4b, read the article and in case you do not understand all the words, consult your dictionaries

Readin p. 35 Shoe shops discover matching crimes - read and andswer questions in Can you understand this text

Homework, April 29th

Homework, April 24th

for tomorrow learn Shopping online p. 155 (as a poem - by heart!) and complete all the exercises in your workbook, unit 4B

Homework, April 12th

read an article about Lindka Cierach, Unit 4B, fill in the gaps and learn the vocabulary

Homework, April 10th

Homework, April 1st, 3rd

study and learn the rules for the use of present perfect, make and do, revise writing e-mails

Predprítomný čas (present perfect)

Posted on 24. apríl 2014 by Marek Karafa

Predprítomný čas (present perfect) – stavba, použitie. Rozdiel predprítomný čas a minulý čas, rozdiel predprítomný čas a prítomný čas jednoduchý. Viac sa dočítate v článku.

Základná stavba

KLADNÁ VETA

Podmet + pomocné sloveso HAVE / HAS + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)

He, she, it + has + worked
I, you, we, they + have + worked

She has worked as a teacher since 2000.

ZÁPORNÁ VETA

Podmet + have / has + záporný výraz NOT + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar) (HAS NOT vytvára skrátený tvar HASN’T / HAVE NOT vytvára skrátený tvar HAVEN’T)

He, she, it + has + not + worked
I, you, we, they + have + not + worked

She hasn’t worked as a teacher since 2000.

OTÁZKA

Have / has + podmet + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)

Has + he, she, it + worked
Have + I, you, we, they + worked

Has she worked as a teacher since 2000?

Všimnite si skrátené tvary pomocných slovies HAVE / HAS v kladnej vete a zápore:

I have worked = I‘ve worked
I have not worked = I haven’t worked He has worked = He‘s worked
He has not worked = He hasn’t worked

Skrátený tvar ” ‘s ” pripojený k podmetu nemusí mať v anglickej vete vždy význam pomocného slovesa HAS. Sloveso v minulom príčastí nám pomôže určiť, že ide práve o skrátený tvar od pomocného slovesa HAS. Porovnajte:

She is a teacher.
She has worked as a teacher for ten years. She’s a teacher.
She’s worked as a teacher for ten years.

Použitie

PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame vtedy, ak hovoríme o dejoch (najmä stavoch), ktoré začali v minulosti a naďalej pokračujú alebo trvajú v prítomnosti.

I’ve known John since 2005. (= dej začal v roku 2005 a stále trvá)
I’ve worked in this recording studio for two months. (= dej začal pred dvoma mesiacmi a stále trvá)

PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa už niekedy v minulosti odohrali, ale ešte stále sa môžu odohrať v budúcnosti. Časové obdobie, na ktorom sa dej už predtým odohral neskončilo (hovoriaci ho považuje za neukončené). Dej sa mohol v minulosti odohrať nie len raz.

I’ve been to Mexico many times. (= stále žijem, môj život stále trvá, preto je možné, že sa do Mexika ešte môžem dostať)
J.K. Rowling has written a lot of books. (= spisovateľka stále žije, stále môže niečo napísať)

Časový údaj naznačujúci neukončené obdobie môže byť vo vete vyjadrené priamo:

- Have you seen John this morning? (= stále je ráno)
- I haven’t watched TV today. (= stále je dnešok)

Ak časový výraz vo vete naznačuje ukončené obdobie, používame minulý čas. Ak naznačuje obdobie neukončené, používame predprítomný čas.

- Have you met him this morning? – obdobie THIS MORNING ešte neskončilo, teda ešte stále je RÁNO a teda dej sa počas daného obdobia môže znova odohrať / pozmeniť

Did you meet him this morning? – obdobie THIS MORNING už skončilo, je napr. popoludnie, večer a teda dej sa počas daného obdobia nemôže znova odohrať / pozmeniť

Do modrého obdĺžnika v obrázkoch si môžete dosadiť aj iné časové údaje ako v nasledujúcich vetách. Niekoľko príkladov:

obdobie2

- - - It didn’t snow yesterday. – YESTERDAY (= ukončené obdobie)
    - It was very hot last week. – LAST WEEK (= ukončené obdobie)
    - I was very patient when I was a child. – WHEN I WAS A CHILD (= ukončené obdobie)
    - She did her homework five minutes ago. – FIVE MINUTES AGO (= ukončené obdobie)
    - He kissed me on Monday. – ON MONDAY (= ukončené obdobie)
    - I worked here for twenty years. – minulý čas naznačuje ukončené obdobie, teda v prítomnosti tu už nepracujem

obdobie1

- - - It hasn’t snowed today. – TODAY (= neukončené obdobie – dnešok stále TRVÁ)
    - I have worked here for twenty years. – predprítomný čas naznačuje neukončené obdobie, teda v súčasnosti tu stále pracujem
    - Sarah hasn’t done very well so far. – SO FAR (= neukončené obdobie)
    - I haven’t seen Lisa this afternoon. – THIS AFTERNOON (= neukončené obdobie)

PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o aktuálnych udalostiach (napr. správy / novinky), kde sa dôraz kladie na danú udalosť, ktorú hovoriaci vníma ako istý fakt v prítomnosti. V týchto vetách sa nenachádza presný časový údaj.

Ak pokračujeme v rozprávaní o tejto novinke (hovoríme o bližších detailoch týkajúcich sa deja ako napr. čas / príčina apod.), používame minulý čas jednoduchý.

Have you heard? The prime minister has been shot by an old man. He was shot because he was outside a shop without his bodyguards.

A: Ow! I‘ve cut myself shaving. ≈ B: How did you do that?

PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o početnosti / frekvencii deja počas neukončeného obdobia. Pri ukončenom období, použijeme minulý čas.

How long did you work in these conditions? – Ako dlho si pracoval v tých podmienkach? (= už tam nepracuje)
How long have you worked in these conditions? – Ako dlho (už) pracuješ v tých podmienkach? (= stále tam pracuje)

How many books did Shakespeare write? – je mŕtvy, viac kníh už nenapíše
How many books has J.K. Rowling written? – žije, stále môže nejaké napísať

PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame ďalej vtedy, ak vyjadrujeme ľudskú skúsenosť s nejakým dejom(hovoríme o tom, čo človek zažil / nezažil doteraz) a človek stále žije. Ak je človek mŕtvy a my o jeho skúsenostiach rozprávame, musíme použiť minulý čas.

I have been to London.
I have never had a lot of money.

V tomto použití sa často nachádzajú frázy ako This is the first / second time…, po ktorých umiestňujeme predprítomný čas.

- This is the first time I have eaten snails.

PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o deji, ktorý sa celý odohral v minulosti, ale dôraz sa kladie na jeho výsledok alebo vplyv na prítomnosť. Tento dej má spojitosť s prítomnosťou.

A: “Where is your book?” ≈ B: “Someone has stolen it.“

A: “Is Peter at home?” ≈ B: “No, he has gone out.“

The lift has broken down. (Výťah sa pokazil. Vplyv na prítomnosť = napr. musíme ísť pešky)

PREDPRÍTOMNÝ ČAS môžeme upresniť s nasledujúcimi príslovkami. V týchto vetách hovoríme o tom, čo sa stalo doteraz alebo práve naopak, čo sa do teraz nestalo. Toto je typický príklad, keby používame predprítomný čas.

I’ve already seen it. – Už som to videl.
Has he come yet? – Už prišiel?
My brother hasn’t returned yet. – Môj brat sa ešte nevrátil.
She still hasn’t got over her death. - Ešte stále sa nespamätala z jej smrti.

PREDPRÍTOMNÝ ČAS často používame aj s ostatnými príslovkami, ktoré nám popisujú obdobie, ktoré začalo v minulosti a stále trvá.

sofar

Have you met him recently?
I’ve recently bought him lunch. – Nedávno (v poslednej dobe) som mu kúpil obed.
Have you visited the Czech Republic lately? – Navštívil si Česko nedávno? (nedávna minulosť)
I’ve been away for a long time. – Som dlho preč.
She has eaten a lot of food in the last few days. – V posledných dňoch je veľa.
We haven’t made a lot of mistakes so far. – Doteraz sme neurobili veľa chýb.
Up to now he has been successful. – Doteraz bol úspešný.

PREDPRÍTOMNÝ ČAS je typický aj pre frekvenčné príslovky ako napr. always, often apod., ak popisujú obdobie, ktoré sa neskončilo – stále trvá.

I have always wanted to go abroad. – Stále som chcel ísť do zahraničia. (= obdobie ešte neskončilo – pretože ja chcem ísť ešte stále aj v prítomnosti)

MINULÝ ČAS vs. PREDPRÍTOMNÝ ČAS

ČASOVÝ ÚDAJ

Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v určitom časev minulosti, ktorý je vo vete priamo uvedený, všeobecne známy, nepriamo vyjadrený alebo z kontextu jasný.

J. K. Rowling wrote her first book in 1971. (Kedy? V roku 1971 = čas je uvedený)

Predprítomný čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v neurčitom čase v minulosti. Presný čas je v tomto prípade neznámy alebo pre hovoriaceho nepodstatný, no obdobie, počas ktorého sa tieto deje mohli a ešte môžu odohrať považujeme za neukončené.

J. K. Rowling has written a lot of books. (Kedy? Nevieme. Presný čas nie je spomenutý. Autorka žije, stále môže napísať ďalšie knihy.)

Deje vyjadrené minulým časom nemajú spojitosť s prítomnosťou. Nie je však pravda, že vždy, ak vo vete nie je presný čas používame predprítomný čas. Podstatný je stále KONTEXT, v ktorom sa nachádzame. Ak hovoríme o minuloročnej dovolenke, nemusíme v každej vete použiť príslovkové určenie, ktoré je typické pre minulý čas a aj napriek tomu vo vete použijeme minulý čas, lebo z kontextu je jasné, že ide o ukončený dej. Ako sme si vyššie spomínali, príslovkové určenie času vo vete nemusí byť vôbec vyjadrené, ak je známe z kontextu, hovoriaci aj poslucháč vzájomne poznajú okolnosti deja (kedy sa odohral), poprípade to je všeobecne známy fakt.

Ak napr. povieme o Shakespearovi, že napísal Hamleta, rovnako nepoužijeme predprítomný čas, pretože osoba, o ktorej hovoríme je mŕtva (a to aj napriek tomu, že vo vete nemáme zverejnený presný čas).

- Shakespeare wrote Hamlet.

UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE

Minulým časom hovoríme o ukončenom časovom období.

present1

He lived in New York for twenty years. (= už tam nežije, presťahoval sa alebo zomrel)
I was a truck driver for ten years. (= ako vodič nákladiaku už nepracujem)

Predprítomným časom hovoríme o dejoch, ktoré pokračujú od nejakého času v minulosti až doteraz (= neukončené časové obdobie).

present2

He has lived in New York for twenty years. (= stále tam žije)
I’ve been a truck driver for ten years. (= ešte stále pracujem ako vodič nákladiaku)

UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE – ČASOVÉ VÝRAZY

Minulý čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje ukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období nemôže odohrať znova.

Did you meet him this morning? - obdobie THIS MORNING už skončilo, je napr. popoludnie, večer a teda dej sa počas daného obdobia nemôže znova odohrať / pozmeniť

Predprítomný čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje neukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období môže odohrať znova.

Have you met him this morning? – obdobie THIS MORNING ešte neskončilo, teda ešte stále je RÁNO a teda dej sa počas daného obdobia môže znova odohrať / pozmeniť

MOŽNOSŤ DEJA ODOHRAŤ SA

Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa v minulosti odohrali a už sa viac zopakovať nemôžu (čas je ukončený, aktér deja zomrel apod.)

She once spoke to Karel Kryl. (= už sa s ním nemôžem porozprávať, zomrel)

Predprítomný čas používame naopak, ak sa dej, ktorý už niekedy prebehol môže zopakovať a uskutočniť znova (čas nie je ukončený, aktér deja žije apod.)

She has spoken to J. K. Rowling. (= ešte sa s ňou môžem porozprávať, stále žije).

SUBJEKTÍVNY POHĽAD NA DEJ

Hovoriaci sa môže niekedy na základe aktuálnej situácie rozhodnúť, či v niektorých situáciach použije minulý čas alebo predprítomný čas.

Minulý čas používame, ak hovoriaci nevníma spojitosť medzi dejom a prítomnosťou (udalosť je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).

I lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako vzdialenejší dej, čo sa času alebo miesta týka)

Predprítomný čas používame naopak, ak hovoriaci vníma spojitosť s prítomnosťou (udalosť nie je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).

I have lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako aktuálny dej, čerstvý dej a je napr. blízko školy)

VÝSLEDOK DEJA

Minulý čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti nemá dopad na prítomnosť – na prítomnosť nemá žiadne následky.

I broke my hand but it’s fine now. (= udalosť v minulosti)

Predpítomný čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti má dopad na prítomnosť – vidíme jeho následky.

I’ve broken my hand. (= stále ju nemám vyliečenú, ešte stále sa mi zotavuje)

Porovnajte:

The supermarkets have just opened. (= TERAZ sú otvorené) – predprítomný čas nám hovorí niečo ohľadom prítomnosti
The supermarkets opened last month. They’re doing well. – minulý čas s presným časovým údajom v minulosti (= LAST MONTH)
The supermarkets opened last month. Then they closed again five weeks later. – minulý čas nám nehovorí nič ohľadom prítomnosti

PREDPRÍTOMNÝ ČAS vs. PRÍTOMNÝ ČAS

Hlavný rozdiel medzi prítomným časom a predprítomným časom je v tom, či sa dej týka iba prítomnosti alebo má dej istú súvislosť s minulosťou.

I am a waiter. – Som čašník. (= touto vetou popisujeme iba aktuálne dianie)
I have been a waiter for five years. – Som čašníkom už 5 rokov. (= touto vetou popisujeme aj aktuálny stav, ale zohľadňujeme pri tom aj trvanie deja spojené s minulosťou)

I only know John by sight. – Poznám Johna iba z videnia. (= konštatujem iba prítomnosť)
I have known John for years. – Poznám Johna už roky. (= pri konštatovaní prítomnosti zohľadňujem minulosť)

Homework, March 21st

Dialogue at the restaurant, an e-mail to Mrs Barnes, please write it as if you were going to stay with the family, so please, give the information about yourself, submit in the class in writing, please follow the rules for writing emails

Homework, March 7th

ZÁKLADNÁ STAVBA

KLADNÁ VETA

Podmet + was / were + plnovýznamové sloveso s -ING

I, he, she, it + was + playing
you, we, they + were + playing

She was playing tennis yesterday at 11:00.

ZÁPORNÁ VETA

Podmet + was / were + záporný výraz NOT + plnovýznamové sloveso s -ING (WAS NOT vytvára skrátený tvar WASN’T / WERE NOT vytvára skrátený tvar WEREN’T)

I, he, she, it + was + not + playing
you, we, they + were + not + playing

She wasn’t playing tennis yesterday at 11:00.

PAST CONTINUOUS používame vtedy, ak hovoríme čo v danom momente v minulosti prebiehalo (bolo v priebehu). Zaujíma nás dej v minulosti, ktorý v nejakom danom čase prebiehal.

Medzi PRESENT CONTINUOUS a PAST CONTINUOUS by sme mohli nájsť podobnosť v spôsobe použitia. Rozdielom je iba odlišný čas, kedy sa deje odohrávajú (= prítomnosť / minulosť):

Priebehový čas používame s minulým časom vtedy, ak sa počas dlhšieho deja, ktorý bol v priebehu, odohral iný, kratší dej.

Kratší dej, ktorý vo vete vyjadrujeme pomocou jednoduchého minulého času, narušil dlhší, (už) prebiehajúci dej, ktorý vo vete vyjadrujeme pomocou minulého priebehového času.

Pozadie deja v príbehoch vyjadrujeme minulým časom priebehovým. Tento čas opisuje “background descriptions”. Hlavné deje sú vyjadrené minulým časom jednoduchým.

Minulý priebehový používame pre súbežné deje, ktoré v daný moment v minulosti prebiehali. Jeden dej do druhého nezasahoval, navyše obe deje boli v priebehu (prebiehali) nezávisle od seba. Tieto vety sú často typické tým, že obsahujú spojku WHILE (nie je to však pravidlo).

Pre prechodné (= dočasné) deje v minulosti používame minulý čas priebehový.

Ak chceme na dobu, počas ktorej dej trval upozorniť, chceme priebeh deja zdôrazniť – použijeme minulý priebehový čas.

Minulý čas priebehový používame rovnako vtedy, ak hovoríme o plánoch v minulosti. Je to obdoba PRÍTOMNÉHO PRIEBEHOVÉHO ČASU v budúcom význame. Ide však o minulosť a preto musíme použiť minulý priebehový čas na vyjdarenie plánu v minulosti.

Rovnako môžeme použiť vazbu BE GOING TO DO sth, ktorú určite poznáte priamo z budúceho času. V minulosti však osobu BE nahrádza jeho tvar WAS / WERE. Takéto deje väčšinou nie sú uskutočnené (= nedochádza k ich uskutočneniu).

Ak chceme vyjadriť plány, ktoré nie sú isté, vidíme na hovoriacom neistotu – môžeme použiť väzbu “I WAS THINKING …“

ALWAYS používame často s minulým priebehovým časom, ak chceme vyjadriť príliš častý dej, s ktorým hovoriaci nie je spokojný.

Namiesto ALWAYS sa v tomto význame s minulým priebehovým časom často používajú aj tieto príslovky – FOREVER, CONTINUALLY, CONSTANTLY.

Homework, November 21st

write about your last holiday, In your writing answer the questions you find in exercise 6b p. 13 in your SB and use the expressions and phrases you find in vocabulary bank p. 152

Homework, November 12th

answer the questions for ex. 1 p 10 SB into your exercise books, you find the tapescript for the listening 1.26 on page 118 in your SB

Homework, November 8th,9th

translate the listening 1.24 you can find on page 118 into your exercise books - for tomorrow

for those who skipped the lesson - page 8, 9 in your SB plus copy the notes about clothes and prepositions of place from your classmates

Homework, November 7th

learn state verbs and revise present simple vs present continuous - test next lesson

Homework, October 25th

write 10 sentences in which you use both present simple and present continuous following the example:

Ann does not usually go to school on foot but this week she is doing so because she has lost her public transport pass.

Prítomný čas jednoduchý & Prítomný čas priebehový

POZOR! V otázke / zápore pri 3. osobe jednotného čísla (= HE / SHE / IT) v prítomnom čase jednoduchom koncovku -S, -ES k slovesu nedávame (prechádza k pomocnému slovesu)!

PRESENT SIMPLE používame vtedy, ak hovoríme o dejoch (často zvykoch), ktoré sa pravidelne opakujú.

S HOW OFTEN vytvárame typickú otázku v prítomnom jednoduchom čase, pomocou ktorej sa bežne pýtame na to, ako často sa deje opakujú:

Ako často sa dej opakuje nám pomáhajú lepšie vyjadriť aj nasledujúce “slová a slovné spojenia”. Predovšetkým ide o frekvenčné príslovky:

PRESENT SIMPLE používame rovnako vtedy, ak hovoríme o všeobecných faktoch a pravdách. Často sú to deje opisujúce prírodné, či fyzikálne javy, poznatky z rôznych vied alebo všeobecné tvrdenia o ľudských schopnostiach apod.

PRESENT SIMPLE používame zvyčajne so slovesami opisujúcimi stavy (pocity, postoje, vlastnosi, vzťahy). Medzi takéto slovesá patria napr.:

POZOR! Niektoré stavové slovesá je možné použiť aj v priebehovom tvare a to hlavne vtedy, ak jeden z ich významov vyjadruje činnosť.

PRESENT SIMPLE často používame so slovesami ako PROMISE, SUGGEST, AGREE, SWEAR …

PRESENT SIMPLE používame na vyjadrenie budúcnosti hlavne vtedy, ak hovoríme o budúcich dejoch, ktoré sa riadia nejakým rozvrhom / programom / cestovným poriadkom.

PRESENT CONTINUOUS používame pre (prítomné) deje, ktoré prebiehajú práve teraz, teda v momente rozhovoru.

PRESEN CONTINUOUS používame rovnako aj pre deje, ktoré avšak nemusia niekedy prebiehať presne v moment rozhovoru. Tieto deje začali, no ešte sa neskončili a pokračovať budú v budúcnosti. Často sa s týmto použitím stretávame vtedy, ak sme v období istého deja, hlavne dočasného, no my ho nemusíme výlučne vykonávať v momente rozhovoru, no i napriek tomu do vety často umiestňujeme príslovkové určenie at the moment.

Tieto vety často prekladáme ako “mať rozrobené / mať rozpísané / mať rozmaľované atd.“, no nie stále.

PRESENT CONTINUOUS je typický pre deje, ktoré sa odohrávajú dočasne (tj. prechodné deje). Tieto deje sú odlišné od tých, ktoré dotyčný pravidelne vykonáva.

Napr. miesto s trvalým pobytom máme v Košiciach, no prechodne, keďže sme na služobnej ceste v Paríži bývame v hoteli. Preto by sme túto vetu povedali v prítomnom priebehovom čase, keďže dej považujeme iba za dočasný.

Zvyčajne chodíme do školy autobusom, ale tento mesiac pešky. (ZVYK – chodiť autobusom, DOČASNÁ SITUÁCIA TRVAJÚCA MESIAC – chodiť pešky)

PRESENT CONTINUOUS používame vtedy, ak hovoríme o prebiehajúcich zmenách. Tieto vety sú často tvorené so slovesami GET, CHANGE, START, IMPROVE, BEGIN, GROW, FALL, RISE,INCREASE.

PRESENT CONTINUOUS používame často s prítomným priebehovým časom, ak chceme vyjadriť príliš častý dej, s ktorým hovoriaci nie je spokojný.

Namiesto ALWAYS sa v tomto význame s prítomným priebehovým časom často používajú aj tieto príslovky – FOREVER, CONTINUALLY, CONSTANTLY.

PRESENT CONTINUOUS používame, ak hovoríme o činnostiach, ktoré robíme uprostred niečoho.

PRESENT CONTINUOUS používame s budúcim významom pre budúcnosť, ktorú máme dohodnutú (naplánovanú). Dej je dopredu naplánovaný, pričom v týchto vetách často máme aj príslovkové určenie času.

Článok zameraný na anglické “stavové a dynamické slovesá” (state verb / stative verbs /non-progressive verbs and action verbs / dynamic verbs). Viete prečo je veta “It is belonging to me” nesprávna? Prečítajte si tento článok.

V angličtine existujú slovesá, ktoré bežne nepoužívame v priebehovom čase. Opisujú stavy a nie dynamické činnosti. Preto ich nazývame “STAVOVÉ SLOVESÁ” (state verb / stative verbs /non-progressive verbs). Napr. LIKE / BELONG / BE atd.

Naopak, slovesá, ktoré môžeme použiť v priebehovom čase sa nazývajú “DYNAMICKÉ SLOVESÁ” (action verbs / dynamic verbs). Dynamické slovesá sú slovesá, ktoré opisujú, čo robíme alebo čo sa deje s vecami okolo nás. Napr. PLAY / GO / COME / WAIT atd.

Toto je zoznam najbežnejších stavových slovies rozdelených podľa skupín:

Niektoré slovesá budú vždy patriť iba k stavovým slovesám. Tieto slovesá sú napr.

Niektoré slovesá, ktoré patria medzi stavové môžu byť použité i v priebehovom čase, pretože majú viacero významov. Niektoré z nich sú dynamické, iné stavové. Princíp nasledujúcej tabuľky si ukážeme na príklade so slovesom SMELL.

SMELL vo význame OVOŇAŤ sa správa ako bežné sloveso GO, COME, PLAY – je teda dynamické. Ak mu to “časy dovolia”, môžeme ho v tomto význame použiť v priebehovom čase alebo v jednoduchom čase. Ak sme vo vete mali NOW, použili sme čas priebehový, ak sme vo vete mali naopak príslovkové určenie typické pre čas jednoduchý ako napr. EVERY DAY, použili sme sloveso SMELL v tomto význame v čase jednoduchom.

SMELL vo význame BYŤ CÍTIŤ zaradzujeme k stavovým slovesám. Prvá veta nám vyjadruje stály dej, preto je logické, že v nej nepoužijeme prítomný čas priebehový, ale jednoduchý. V druhej vete je to podstatne iné. Logicky do tejto vety patrí prítomný čas priebehový. Rozhodneme sa v momente rozhovoru otvoriť okno, pretože aktuálny prebiehajúci dej nás k tomu dovedie. Ako však vidíme, sloveso SMELL nedáme do priebehového času, pretože v tomto význame je to stavové sloveso.

Takto sa správajú aj slovesá v nasledujúcej tabuľke. Jeden ich význam je dynamický (vtedy sa môžu nachádzať podľa situácie ako v priebehovom čase, tak i jednoduchom čase), druhý ich význam je stavový (vtedy sa môžu nachádzať iba v čase jednoduchom):

Stavové slovesá používame niekedy v priebehovom čase preto, lebo chceme veľmi zdôrazniť aktuálnu, krátkodobú situáciu. Toto je typické pre slovesá LOVE / LIKE / COST / HOPE…

So slovesami, ktoré opisujú ako sa fyzicky teraz cítime, môžeme použiť jednoduchý čas, ale aj priebehový a to bez zmeny vo význame.

Tvar AM / IS / ARE BEING + PRÍDAVNÉ MENO nám opisuje ako sa niekto aktuálne správa. Ak opisujeme všeobecný povahový rys, použijeme iba AM / IS / ARE + PRÍDAVNÉ MENO. Porovnajte:

POZOR! Ak AM / IS / ARE BEING + PRÍDAVNÉ MENO vo vete nemôžeme preložiť ako SPRÁVAŤ SA, priebeh nepoužijeme.

Slovesá zmyslového vnímania ako SEE / SMELL / HEAR / TASTE, ak sa vo vete nenachádzajú vo svojom statickom význame bežne nepoužívame v priebehovom čase. Ak chceme zdôrazniť priebehovosť, používame s týmito slovesami modálne sloveso CAN (pre prítomnosť), COULD (pre minulosť).

Priebehový tvar so stavovými slovesami občas používame preto, aby sme pri stavovom na stavové sloveso dali dôraz na momentálny stav.

Niektorí učitelia vám budú tvrdiť, že tieto tvary nie sú správne. Opak je však pravdou. Na druhej strane toto použitie nie je tak bežné, preto sa vás na to v teste určite nikto nespýta. Buďte teda s týmto použitím stavových slovies opatrní a ak to ide, vyhnite sa mu.

Prečo je možné slovesá LOOK AT / LOOK FORRWARD TO / LOOK FOR … / WATCH / LISTEN použiť v priebehovom tvare? Vyjadrujú totiž deje, ktoré robíme úmyselne. Patria k dynamickým slovesám.

Homework, October 17th

write an e-mail to me following the example you find in your books - writing section, do not forget to divide it into four paragraphs

Homework, October 15th

WB p 100 or 103 - write questions concerning Alexander and Oliver, give answers according to the book. Learn the vocabulary Unit 1 EF_3e_Pre-int_Slovak_WL.pdf

learn personality adjectives and describing the appearance - vocabulary bank p. 150 What does he look like? What is he like?

Homework, October 11th

Homework, October 10th

learn the rules of present simple tense and practice it. Just click on the link, you will find online exercises:

Homework, October 4th

S jednoduchým prítomným časom často používame aj príslovky frekvencie. Príslovka frekvencie vyjadruje ako často sa niečo deje.

Pokiaľ sa vo vete nachádza sloveso byť, tak príslovka frekvencie stojí až za ním:

- pokiaľ sloveso končí na y a pred ním je spoluhláska mení sa na –i a pridávame príponu –es:

- pokiaľ sloveso končí na –s, -sh, -ch pridávame k nemu príponu –es a vyslovujeme ju (iz)

Otázku tvoríme použitím pomocného slovesa do a v tretej osobe jednotného čísla does. Toto pomocné sloveso stojí vždy na začiatku vety. Pokiaľ však v otázke používame opytovacie zámeno (who, which, where, how, when, …), tak pomocné sloveso ide za toto opytovacie zámeno.

Zápor tvoríme použitím pomocného slovesa do a v tretej osobe jednotného čísla does a záporu not.

V zápore a v otázkach po slovesách do/don´t/does/doesn´t používame sloveso v základnom tvare. Nezáleží na tom, ktorá je to osoba.

Homework, October 3rd

Wh- otázky sú otázky, ktoré začínajú opytovacím zámenom. Vyžadujú konkrétnu odpoveď a preto nemôžeme na ne odpovedať áno alebo nie.

where, when, why, how, ... (samozrejme, že ich existuje viac, my si zatiaľ predstavíme tieto štyri)

Pri pohľade na tieto zámená je nám jasné prečo sa volajú wh- otázky. Všetky začínajú na wh- a v opytovacom zámene how je toto poradie trochu iné.

Wh- otázky tvoríme tak, že opytovacie zámeno stojí vždy na začiatku otázky. Potom nasleduje klasický slovosled ako pri yes/no otázkach, teda PRÍSUDOK + PODMET:

Yes/no questions sú otázky, na ktoré odpovedáme buď áno alebo nie. Aj keby sme odpoveď ďalej rozvili, aj tak obsahuje jedno z týchto dvoch slov. Napr.

I am hungry. - Are you hungry? (v tomto prípade sme vymenili prvú osobu za druhú, lebo sa nezvykneme pýtať samých seba)

So všetkými týmito slovesami sme yes/no otázky tvorili výmenou slovosledu a odpoveď na ne je buď áno alebo nie.

So slovesami, ktoré sa nepoužívajú ako pomocné, teda sú len plnovýznamové a to v prítomnom alebo minulom čase, používame na tvorbu otázok pomocné slovesá. Tie sa vždy učíte s príslušným časom.

Na tvorbu otázky v prítomnom čase používame pomocné sloveso do a v tretej osobe jednotného čísla does.

V tretej osobe jednotného čísla pridávame k plnovýznamovému slovesu príponu -s. Preto pri tvorbe otázky v tretej osobe jednotného čísla používame pomocné sloveso does. Po použití does plnovýznamové sloveso už príponu -s nepriberá.

Na tvorbu otázky v minulom čase používame pomocné sloveso did a to vo všetkých osobách bez rozdielu.

Plnovýznamové sloveso je po použití did v otázke v základnom tvare, pretože minulý čas je vyjadrený práve pomocou did.

Na yes/no otázky odpovedáme skrátenými odpoveďami, ktoré pozostávajú z yes/no, osoby a (pomocného) slovesa:

Zopakujte si:
1. Aké sú to wh- otázky?
2. Ako tvoríme wh- otázky so slovesami byť, a inými pomocnými slovesami??
3. Ako tvoríme wh- otázky v prítomnom a minulom čase?
4. Aké sú to yes/no otázky?
5. Ako tvoríme yes/no otázky so slovesami byť, have got a can?
Ako tvoríme yes/no otázky v prítomnom a minulom čase?

Ok, you...., I asked whether you were supposed to take a test or not but you just told me you had already taken one in punctuation so get ready to take Gutenberg test the very next lesson!!!

grammar 1A, 127 ex. 1A a, b - so do not tell me you did the exercises in your workbook instead!

Homework, October 1st

Homework, September 27th

for tomorrow - learn the punctuation terms and be able to explain their usage and read and learn the history of writing and typography rules

Summary of key rules of typography

There are 14 punctuation marks that are commonly used in English grammar. They are the period, question mark, exclamation point, comma, semicolon, colon, dash, hyphen, parentheses, brackets, braces, apostrophe, quotation marks, and ellipsis. Following their correct usage will make your writing easier to read and more appealing.

Sentence Endings

Three of the fourteen punctuation marks are appropriate for use as sentence endings. They are the period, question mark, and exclamation point.

The period (.) is placed at the end of declarative sentences, statements thought to be complete and after many abbreviations.

Use a question mark (?) to indicate a direct question when placed at the end of a sentence.

The exclamation point (!) is used when a person wants to express a sudden outcry or add emphasis.

Comma, Semicolon and Colon

The comma, semicolon and colon are often misused because they all can indicate a pause in a series.

The comma is used to show a separation of ideas or elements within the structure of a sentence. Additionally, it is used in numbers, dates and letter writing after the salutation and closing.

Whether to add a final comma before the conjunction in a list is a matter of debate. This final comma, known as an Oxford or serial comma, is useful in a complex series of elements or phrases but is often considered unnecessary in a simple series such as in the example above. It usually comes down to a style choice by the writer.

The semicolon (;) is used to connect independent clauses. It shows a closer relationship between the clauses than a period would show.

A colon (:) has three main uses. The first is after a word introducing a quotation, an explanation, an example, or a series.

The second is between independent clauses, when the second explains the first, similar to a semicolon:

A colon also has non-grammatical uses in time, ratio, business correspondence and references.

Dash and the Hyphen

Two other common punctuation marks are the dash and hyphen. These marks are often confused with each other due to their appearance but they are very different.

A dash is used to separate words into statements. There are two common types of dashes: en dash and em dash.

A hyphen is used to join two or more words together into a compound term and is not separated by spaces. For example, part-time, back-to-back, well-known.

Brackets, Braces and Parentheses

Brackets, braces and parentheses are symbols used to contain words that are a further explanation or are considered a group.

Brackets are the squared off notations ([]) used for technical explanations or to clarify meaning. If you remove the information in the brackets, the sentence will still make sense.

Braces ({}) are used to contain two or more lines of text or listed items to show that they are considered as a unit. They are not commonplace in most writing, but can be seen in computer programming to show what should be contained within the same lines. They can also be used in mathematical expressions. For example, 2{1+[23-3]}=x.

Parentheses ( () ) are curved notations used to contain further thoughts or qualifying remarks. However, parentheses can be replaced by commas without changing the meaning in most cases.

Apostrophe, Quotation Marks and Ellipsis

The final three punctuation forms in English grammar are the apostrophe, quotation marks and ellipsis. Unlike previously mentioned grammatical marks, they are not related to one another in any form.

An apostrophe (') is used to indicate the omission of a letter or letters from a word, the possessive case, or the plurals of lowercase letters.Examples of the apostrophe in use include:

It should be noted that, according to Purdue University, some teachers and editors enlarge the scope of the use of apostrophe, and prefer their use on symbols (&'s), numbers (7's) and capitalized letters (Q&A's), even though they are not necessary.

Quotations marks (“ ”) are a pair of punctuation marks used primarily to mark the beginning and end of a passage attributed to another and repeated word for word. They are also used to indicate meanings and to indicate the unusual or dubious status of a word.

The ellipsis is most commonly represented by three periods (. . . ) although it is occasionally demonstrated with three asterisks (***). The ellipsis is used in writing or printing to indicate an omission, especially of letters or words. Ellipses are frequently used within quotations to jump from one phrase to another, omitting unnecessary words that do not interfere with the meaning. Students writing research papers or newspapers quoting parts of speeches will often employ ellipsis to avoid copying lengthy text that is not needed.

British vs. American English

There are a few differences between punctuation in British and American English. The following charts details some of those differences:

Make your writing clear

Becoming familiar with the basic punctuation marks in the English language will allow you to express yourself better in your writing. Punctuation marks will also make your sentences clearer and more understandable to the reader.

Homework, September 17th

for tomorrow learn the vocabulary related to the text about the guy who helped to stop illiteracy i.e. Johannes Gutenberg

Johannes Gutenberg invented the printing press - the most important invention in modern times.

Without books and computers we wouldn't be able to learn, to pass on information, or to share scientific discoveries. Prior to(before) Gutenberg invented the printing press, making a book was a hard process. It wasn't that hard to write a letter to one person by hand, but to create thousands of books for many people to read was nearly impossible. Without the printing press we wouldn't have had the Scientific Revolution or the Rennaisance. Our world would be very different.

He was born in Mainz, Germany around the year 1398. He was the son of a goldsmith. We do not know much about his childhood. He moved a few times around Germany, but that's all we know for sure.

Gutenberg took some existing technologies and some of his own inventions to invent the printing press in the year 1450. One key idea he came up with was moveable type. Rather than use wooden blocks to press ink onto paper, Gutenberg used moveable metal pieces to quickly create pages. He made innovations all the way through the printing process enabling pages to be printed faster. His presses could print thousands of pages per day vs. 40-50 with the old method. This was a dramatic improvement an allowed books to be acquired by the middle class and spread knowledge and education like never before. The invention of the printing press spread rapidly throughout Europe and soon thousands of books were being printed using printing presses.

Combination of these elements into a practical system allowed the mass production of printed books.

Gutenberg's method for making type is traditionally considered to have included a type metal alloy (sadzba zhotovená zo zliatiny kovov) and a hand mould (ručná forma) for casting type (odlievanie sadzby). The alloy (zliatina) was a mixture of lead (olova), tin (cínu), and antimony (antimónu) that melted (tavila sa) at a relatively low temperature for faster and more economical casting (odlievanie), cast well (dobre sa odlieval), and created a durable type (a vytvoril trvácnu sadzbu).

It is thought that the first printed item using the press was a German poem. Other prints included Latin Grammars and indulgences for the Catholic Church. His real fame came from producing the Gutenberg Bible. It was the first time a Bible was mass-produced and available for anyone outside the church. Bibles were rare and could take up to a year for a priest to transcribe. Gutenberg printed around 200 of these in a relatively short time.

The original Bible was sold for 30 florins. This was a lot of money back then for a commoner, but much, much cheaper than a hand-written version.

There are about 21 complete copies of Gutenberg Bible existing today. One copy is worth about 30 million dollars.

For sure – naisto, s istotou key idea –kľúčová/hlavná myšlienka (nápad)

come up with – prísť s čím, vymyslieť moveable type – pohyblivá sadzba

mass-produce – masovo vyrábať oil-based ink – farba/atrament na olejovom základe

Základný tvar	2. stupeň	3. stupeň
tall	taller	the tallest
small	smaller	the smallest
hard	harder	the hardest

Základný tvar	2. stupeň	3. stupeň
good	better	the best
bad	worse	the worst
far	farther further	the farthest the furthest

Základný tvar	2. stupeň	3. stupeň
careful	more careful less careful	the most careful the least careful
expensive	more expensive less expensive	the most expensive the least expensive
boring	more boring less boring	the most boring the least boring
bored	more bored less bored	the most bored the least bored
comfortable	more comfortable less comfortable	the most comfortable the least comfortable
illegal	more illegal less illegal	the most illegal the least illegal

PRÍTOMNÝ ČAS JEDNODUCHÝ	PRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ
KLADNÁ VETA	KLADNÁ VETA
Podmet + základný tvar plnovýznamového slovesa. Pri tretej osobe (he/she/it) k slovesu pridávame príponu -S alebo -ES!	Podmet + BE v prítomnom čase (= am, are, is) + -INGový tvar plnovýznamového slovesa
I, you, we, they + work He, she, it + works	I + am + working You, we, they + are + working He, she, it + is + working
He works for a magazine.	He‘s working now.

ZÁPORNÁ VETA	ZÁPORNÁ VETA
Podmet + pomocné sloveso DO / DOES + záporný výraz NOT + základný tvar plnovýznamového slovesa	Podmet + záporný výraz NOT k slovesu BE + -INGový tvar plnovýznamového slovesa
I, you, we, they + DO + NOT work He, she, it + DOES + NOT + work	I + am + NOT + working You, we, they + are + NOT + working He, she, it + is + NOT +working
He doesn’t work for a magazine.	He isn’t working now.

OTÁZKA	OTÁZKA
DO / DOES + podmet + základný tvar plnovýznamového slovesa	Sloveso BE + podmet + INGový tvar plnovýznamového slovesa
Do + I, you, we, they + work Does + he, she, it + work	Am + I + working Are + you, we, they + working Is + he, she, it + working
Does he work for a magazine?	Is he working now?

PREMÝŠĽANIE / UVAŽOVANIE / NÁZORY	believe – veriť know - vedieť, poznať mean - mieniť, myslieť think - myslieť si, domnievať sa understand - rozumieť, chápať imagine – domnievať sa, myslieť si agree – zastávať rovnaký názor, súhlasiť see – chápať, rozumieť
POCITY / EMÓCIE	adore – zbožňovať appreciate - vedieť oceniť hate – nenávidieť, neznášať like - mať rád love - milovať, mať rád need - potrebovať prefer - preferovať want – chcieť detest - neznášať, mať silný odpor k dislike - nemať v láske loathe - nenávidieť / neznášať, mať odpor k forgive - odpustiť
EXISTENCIA / BYTIE	be – byť exist – byť, existovať
ZMYSLY	feel – byť na dotyk aký, tušiť hear - počuť see – vidieť, zbadať smell - vydávať vôňu taste – mať (prí)chuť čoho
VZHĽAD	appear – zdať sa, javiť sa resemble - podobať sa seem – zdať sa look (= appear)
VLASTNÍCTVO	belong – patriť have - mať (vlastniť) own – vlastniť (mať) posses – vlastniť

She is having dinner at the moment. (HAVE = jesť)	She has a new bicycle. (HAVE = vlastniť)
I am thinking of selling my house. (THINK = uvažovať)	I think we should go to bed now. (THINK = myslieť si, domnievať)
He is appearing on television today. (APPEAR = vystúpiť / vystupovať)	She appears to be hungry. (APPEAR = zdať sa)
They are smelling the flowers. (SMELL = ovoňať)	The soup smells good. (SMELL = byť cítiť, vydávať vôňu)
I am seeing her tomorrow morning. (SEE = navštíviť)	I see what you mean. / Now I see. (SEE = rozumieť,chápať)
She is being very patient today. (BE = správať sa)	She is usually very patient. (BE = byť)
We are tasting wines. (TASTE = ochutnať / degustovať)	The soup tastes horrible. (TASTE = mať príchuť / chutiť)
I am weighing this book. (WEIGH = zvážiť niečo)	This book weighs 2 kilos. (WEIGH = vážiť koľko)
We are really admiring the view. (ADMIRE = kochať sa čím)	I think they admire my courage. (ADMIRE = obdivovať)
I am feeling fine. (FEEL = cítiť sa)	I feel I should go home. (FEEL = tušiť, mať názor)
She is feeling her skirt to see if it is dry. (FEEL = ohmatať)	Her skirt feels soft. (FEEL = byť na dotyk aký)
We are fitting the new carpet tomorrow. (FIT = pripevniť)	This size fits me. (FIT = pasovať, sedieť)
I am measuring this table. (MEASURE = zmerať, premerať)	This table measures 25 cm across. (MEASURE = merať /mať dĺžku/

subject (podmet)	verb (prísudok)	ostatné vetné členy
I	like	milk.
He	works	in a bank.

adverbs of frequency	príslovky frekvencie
always	vždy
often	často
usually	zvyčajne
sometimes	niekedy
never	nikdy

opytovacie zámeno	do/does	osoba	sloveso v základnom tvare	ostatné vetné členy
	Do	you	eat	pizza?
	Does	she	like	milk?
When	do	you	go	to work?
Where	do	you	come from?

Yes, I do.	No, I don´t.	Yes, we do.	No, we don´t.
Yes, you do.	No, you don´t.	Yes, you do.	No, you don´t.
Yes, he does.	No, he doesn´t.	Yes, they do.	No, they don´t.
Yes, she does.	No, she doesn´t.
Yes, it does.	No, it doesn´t.

osoba	sloveso do v zápore	sloveso v základnom tvare	ostatné vetné členy
I	don´t	like	milk.
She	doesn´t	get up	late.
They	don´t	go	to work.

opytovacie zámeno	byť	osoba	ostatné vetné členy
Why	is	Paul	angry?
Where	are	they?
Why	is	he	here?

opytovacie zámeno	pomocné slovesá	osoba	plnovýznamové slovesá	ostatné vetné členy
Why	are	they	leaving?
How	will	she	get	there?
When	will	you	phone?

	British English	American English
The “ . “ symbol is called	A full stop	a period
The “ ! “ symbol is called	an exclamation mark	an exclamation point
The “ ( ) “ symbols are called	brackets	parentheses
The “ [ ] “ symbols are called	square brackets	brackets
The position of quotation marks	Joy means “happiness”.	Joy means “happiness.”
The punctuation for abbreviations	Dr, Mr, Mrs, St, Rd, Ct	Dr., Mr., Mrs., St., Rd., Ct.

II.G

Homework, December 9th

Homework, November 27th

Homework, November 26th

Modálne slovesá (modal verbs)

Homework, November 8th

Homework, November 7th

Homework, October 28th

Homework, October 15th

Homework, October 14th

Homework, October 18

Homework, October 2nd

Verb Patterns (slovesné vzorce)

Slovesa následovaná infinitivem bez TO

1) modální (způsobová) slovesa

2) slovesa LET a MAKE

3) sloveso HELP

4) sloveso DARE

Slovesa následovaná infinitivem s TO

1) slovesa, po kterých je přímo infinitiv

2) slovesa, po kterých je nejprve předmět a pak infinitiv

Slovesa a vazby následované gerundiem (-ing)

1) slovesa následovaná gerundiem (-ing)

2) vazby se slovesem GO

3) ustálená spojení následovaná gerundiem

4) vazby sloves s předložkami (následované gerundiem)

INFINITIV vs. GERUNDIUM

1) infinitiv vs. gerundium – bez změny významu

2) infinitiv vs. gerunidum – změna ve významu

infinitiv vs. gerundium – obecná pomůcka

Slovesa HEAR a SEE

Seznamy sloves

infinitiv a gerundium – zápor

ZÁVĚR

Homework, September 26th

YOUR COSMETIC PRODUCT

please, lern the following rules for creating web designs

Even if your site is beautifully designed, it is only an empty shell without content. A good website has both great design and great content. Therefore, make sure your pages have unique, original content that makes them worth visiting.

Homework, September 18th

Creating a company identity

BRANDING - tvorba značky

Homework, September 16th

Homework, September 13th

Homework, June 7th

Homework, May 24th

Homework, May 16th

Comparison of Adjectives (Stupňovanie prídavných mien)

Homework, May 2nd

Homework, April 29th

Homework, April 24th

Homework, April 12th

Homework, April 10th

Homework, April 1st, 3rd

Homework, March 21st

Homework, March 7th

Homework, November 21st

Homework, November 12th

Homework, November 8th,9th

Homework, November 7th

Homework, October 25th

Prítomný čas jednoduchý & Prítomný čas priebehový

Homework, October 17th

Homework, October 15th

Homework, October 11th

Homework, October 10th

Homework, October 4th

Homework, October 3rd

Homework, October 1st

Homework, September 27th

Summary of key rules of typography

Sentence Endings

Comma, Semicolon and Colon

Dash and the Hyphen

Brackets, Braces and Parentheses

Apostrophe, Quotation Marks and Ellipsis

British vs. American English

Make your writing clear

Homework, September 17th

Odkazy

Kontakty

Comparison of Adjectives
(Stupňovanie prídavných mien)