keďže ste žiakmi strednej školy a vyžaduje sa od vás určitá miera samostatnosti, na mojich stránkach, vždy pod záložkou vašej triedy nájdete svoje domáce úlohy aj gramatiku.
V prípade, že potrebujete niečo poslať elektronickou poštou, používajte nasledovný e-mail: katarina.privoznikova@gmail.com
Písomky sa dopisujú vždy len v stredu!!!!!!!!!!
I am truly sorry you found some unpleasant x-es in your IZK but that is the way things are. Do not want me to remind you that you have to come and take the test no matter what reasons for your absence in my lesson were. Three weeks is just enough time for you to learn, revise, prepare, come and take the test. I cannot wait more than three weeks until you bless me with your presence
Predprítomný čas (present perfect) – stavba, použitie. Rozdiel predprítomný čas a minulý čas, rozdiel predprítomný čas a prítomný čas jednoduchý. Viac sa dočítate v článku.
Základná stavba
KLADNÁ VETA
Podmet + pomocné sloveso HAVE / HAS + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)
He, she, it + has + worked
I, you, we, they + have + worked
She has worked as a teacher since 2000.
ZÁPORNÁ VETA
Podmet + have / has + záporný výraz NOT + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar) (HAS NOT vytvára skrátený tvar HASN’T / HAVE NOT vytvára skrátený tvar HAVEN’T)
He, she, it + has + not + worked
I, you, we, they + have + not + worked
She hasn’t worked as a teacher since 2000.
OTÁZKA
Have / has + podmet + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)
Has + he, she, it + worked
Have + I, you, we, they + worked
Has she worked as a teacher since 2000?
Všimnite si skrátené tvary pomocných slovies HAVE / HAS v kladnej vete a zápore:
I have worked = I‘ve worked
I have not worked = I haven’t worked
He has worked = He‘s worked
He has not worked = He hasn’t worked
Skrátený tvar ” ‘s ” pripojený k podmetu nemusí mať v anglickej vete vždy význam pomocného slovesa HAS. Sloveso v minulom príčastí nám pomôže určiť, že ide práve o skrátený tvar od pomocného slovesa HAS. Porovnajte:
She is a teacher. She has worked as a teacher for ten years.
She’s a teacher. She’s worked as a teacher for ten years.
Použitie
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame vtedy, ak hovoríme o dejoch (najmä stavoch), ktoré začali v minulosti a naďalej pokračujú alebo trvajú v prítomnosti.
I’ve known John since 2005. (= dej začal v roku 2005 a stále trvá)
I’ve worked in this recording studio for two months. (= dej začal pred dvoma mesiacmi a stále trvá)
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa už niekedy v minulosti odohrali, ale ešte stále sa môžu odohrať v budúcnosti. Časové obdobie, na ktorom sa dej už predtým odohral neskončilo (hovoriaci ho považuje za neukončené). Dej sa mohol v minulosti odohrať nie len raz.
I’ve been to Mexico many times. (= stále žijem, môj život stále trvá, preto je možné, že sa do Mexika ešte môžem dostať)
J.K. Rowling has written a lot of books. (= spisovateľka stále žije, stále môže niečo napísať)
Časový údaj naznačujúci neukončené obdobie môže byť vo vete vyjadrené priamo:
Have you seen John this morning? (= stále je ráno)
I haven’t watched TV today. (= stále je dnešok)
Ak časový výraz vo vete naznačuje ukončené obdobie, používame minulý čas. Ak naznačuje obdobie neukončené, používame predprítomný čas.
Have you met him this morning? – obdobie THIS MORNING ešte neskončilo, teda ešte stále je RÁNO a teda dej sa počas daného obdobia môže znova odohrať / pozmeniť
Did you meet him this morning? – obdobie THIS MORNING už skončilo, je napr. popoludnie, večer a teda dej sa počas daného obdobia nemôže znova odohrať / pozmeniť
Do modrého obdĺžnika v obrázkoch si môžete dosadiť aj iné časové údaje ako v nasledujúcich vetách. Niekoľko príkladov:
It didn’t snow yesterday. – YESTERDAY (= ukončené obdobie)
It was very hot last week. – LAST WEEK (= ukončené obdobie)
I was very patient when I was a child. – WHEN I WAS A CHILD (= ukončené obdobie)
She did her homework five minutes ago. – FIVE MINUTES AGO (= ukončené obdobie)
He kissed me on Monday. – ON MONDAY (= ukončené obdobie)
I worked here for twenty years. – minulý čas naznačuje ukončené obdobie, teda v prítomnosti tu už nepracujem
It hasn’t snowed today. – TODAY (= neukončené obdobie – dnešok stále TRVÁ)
I have worked here for twenty years. – predprítomný čas naznačuje neukončené obdobie, teda v súčasnosti tu stále pracujem
Sarah hasn’t done very well so far. – SO FAR (= neukončené obdobie)
I haven’t seen Lisa this afternoon. – THIS AFTERNOON (= neukončené obdobie)
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o aktuálnych udalostiach (napr. správy / novinky), kde sa dôraz kladie na danú udalosť, ktorú hovoriaci vníma ako istý fakt v prítomnosti. V týchto vetách sa nenachádza presný časový údaj.
Ak pokračujeme v rozprávaní o tejto novinke (hovoríme o bližších detailoch týkajúcich sa deja ako napr. čas / príčina apod.), používame minulý čas jednoduchý.
Have you heard? The prime minister has been shot by an old man. He was shot because he was outside a shop without his bodyguards.
A: Ow! I‘ve cut myself shaving. ≈ B: How did you do that?
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o početnosti / frekvencii deja počas neukončeného obdobia. Pri ukončenom období, použijeme minulý čas.
How long did you work in these conditions? – Ako dlho si pracoval v tých podmienkach? (= už tam nepracuje)
How long have you worked in these conditions? – Ako dlho (už) pracuješ v tých podmienkach? (= stále tam pracuje)
How many books did Shakespeare write? – je mŕtvy, viac kníh už nenapíše
How many books has J.K. Rowling written? – žije, stále môže nejaké napísať
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame ďalej vtedy, ak vyjadrujeme ľudskú skúsenosť s nejakým dejom (hovoríme o tom, čo človek zažil / nezažil doteraz) a človek stále žije. Ak je človek mŕtvy a my o jeho skúsenostiach rozprávame, musíme použiť minulý čas.
I have been to London.
I have never had a lot of money.
V tomto použití sa často nachádzajú frázy ako This is the first / second time…, po ktorých umiestňujeme predprítomný čas.
This is the first time I have eaten snails.
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o deji, ktorý sa celý odohral v minulosti, ale dôraz sa kladie na jeho výsledok alebo vplyv na prítomnosť. Tento dej má spojitosť s prítomnosťou.
A: “Where is your book?” ≈ B: “Someone has stolen it.“
A: “Is Peter at home?” ≈ B: “No, he has gone out.“
The lift has broken down. (Výťah sa pokazil. Vplyv na prítomnosť = napr. musíme ísť pešky)
PREDPRÍTOMNÝ ČAS môžeme upresniť s nasledujúcimi príslovkami. V týchto vetách hovoríme o tom, čo sa stalo doteraz alebo práve naopak, čo sa do teraz nestalo. Toto je typický príklad, keby používame predprítomný čas.
I’ve already seen it. – Už som to videl.
Has he come yet? – Už prišiel?
My brother hasn’t returned yet. – Môj brat sa ešte nevrátil.
She still hasn’t got over her death. - Ešte stále sa nespamätala z jej smrti.
PREDPRÍTOMNÝ ČAS často používame aj s ostatnými príslovkami, ktoré nám popisujú obdobie, ktoré začalo v minulosti a stále trvá.
Have you met him recently?
I’ve recently bought him lunch. – Nedávno (v poslednej dobe) som mu kúpil obed.
Have you visited the Czech Republic lately? – Navštívil si Česko nedávno? (nedávna minulosť)
I’ve been away for a long time. – Som dlho preč.
She has eaten a lot of food in the last few days. – V posledných dňoch je veľa.
We haven’t made a lot of mistakes so far. – Doteraz sme neurobili veľa chýb.
Up to now he has been successful. – Doteraz bol úspešný.
PREDPRÍTOMNÝ ČAS je typický aj pre frekvenčné príslovky ako napr. always, often apod., ak popisujú obdobie, ktoré sa neskončilo – stále trvá.
I have always wanted to go abroad. – Stále som chcel ísť do zahraničia. (= obdobie ešte neskončilo – pretože ja chcem ísť ešte stále aj v prítomnosti)
MINULÝ ČAS vs. PREDPRÍTOMNÝ ČAS
ČASOVÝ ÚDAJ
Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v určitom čase v minulosti, ktorý je vo vete priamo uvedený, všeobecne známy, nepriamo vyjadrený alebo z kontextu jasný.
J. K. Rowling wrote her first book in 1971. (Kedy? V roku 1971 = čas je uvedený)
Predprítomný čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v neurčitom čase v minulosti. Presný čas je v tomto prípade neznámy alebo pre hovoriaceho nepodstatný, no obdobie, počas ktorého sa tieto deje mohli a ešte môžu odohrať považujeme za neukončené.
J. K. Rowling has written a lot of books. (Kedy? Nevieme. Presný čas nie je spomenutý. Autorka žije, stále môže napísať ďalšie knihy.)
Deje vyjadrené minulým časom nemajú spojitosť s prítomnosťou. Nie je však pravda, že vždy, ak vo vete nie je presný čas používame predprítomný čas. Podstatný je stále KONTEXT, v ktorom sa nachádzame. Ak hovoríme o minuloročnej dovolenke, nemusíme v každej vete použiť príslovkové určenie, ktoré je typické pre minulý čas a aj napriek tomu vo vete použijeme minulý čas, lebo z kontextu je jasné, že ide o ukončený dej. Ako sme si vyššie spomínali, príslovkové určenie času vo vete nemusí byť vôbec vyjadrené, ak je známe z kontextu, hovoriaci aj poslucháč vzájomne poznajú okolnosti deja (kedy sa odohral), poprípade to je všeobecne známy fakt.
Ak napr. povieme o Shakespearovi, že napísal Hamleta, rovnako nepoužijeme predprítomný čas, pretože osoba, o ktorej hovoríme je mŕtva (a to aj napriek tomu, že vo vete nemáme zverejnený presný čas).
Shakespeare wrote Hamlet.
UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE
Minulým časom hovoríme o ukončenom časovom období.
He lived in New York for twenty years. (= už tam nežije, presťahoval sa alebo zomrel)
I was a truck driver for ten years. (= ako vodič nákladiaku už nepracujem)
Predprítomným časom hovoríme o dejoch, ktoré pokračujú od nejakého času v minulosti až doteraz (= neukončené časové obdobie).
He has lived in New York for twenty years. (= stále tam žije)
I’ve been a truck driver for ten years. (= ešte stále pracujem ako vodič nákladiaku)
UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE – ČASOVÉ VÝRAZY
Minulý čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje ukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období nemôže odohrať znova.
Did you meet him this morning? - obdobie THIS MORNING už skončilo, je napr. popoludnie, večer a teda dej sa počas daného obdobia nemôže znova odohrať / pozmeniť
Predprítomný čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje neukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období môže odohrať znova.
Have you met him this morning? – obdobie THIS MORNING ešte neskončilo, teda ešte stále je RÁNO a teda dej sa počas daného obdobia môže znova odohrať / pozmeniť
MOŽNOSŤ DEJA ODOHRAŤ SA
Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa v minulosti odohrali a už sa viac zopakovať nemôžu (čas je ukončený, aktér deja zomrel apod.)
She once spoke to Karel Kryl. (= už sa s ním nemôžem porozprávať, zomrel)
Predprítomný čas používame naopak, ak sa dej, ktorý už niekedy prebehol môže zopakovať a uskutočniť znova (čas nie je ukončený, aktér deja žije apod.)
She has spoken to J. K. Rowling. (= ešte sa s ňou môžem porozprávať, stále žije).
SUBJEKTÍVNY POHĽAD NA DEJ
Hovoriaci sa môže niekedy na základe aktuálnej situácie rozhodnúť, či v niektorých situáciach použije minulý čas alebo predprítomný čas.
Minulý čas používame, ak hovoriaci nevníma spojitosť medzi dejom a prítomnosťou (udalosť je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).
I lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako vzdialenejší dej, čo sa času alebo miesta týka)
Predprítomný čas používame naopak, ak hovoriaci vníma spojitosť s prítomnosťou (udalosť nie je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).
I have lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako aktuálny dej, čerstvý dej a je napr. blízko školy)
VÝSLEDOK DEJA
Minulý čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti nemá dopad na prítomnosť – na prítomnosť nemá žiadne následky.
I broke my hand but it’s fine now. (= udalosť v minulosti)
Predpítomný čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti má dopad na prítomnosť – vidíme jeho následky.
I’ve broken my hand. (= stále ju nemám vyliečenú, ešte stále sa mi zotavuje)
Porovnajte:
The supermarkets have just opened. (= TERAZ sú otvorené) – predprítomný čas nám hovorí niečo ohľadom prítomnosti
The supermarkets opened last month. They’re doing well. – minulý čas s presným časovým údajom v minulosti (= LAST MONTH)
The supermarkets opened last month. Then they closed again five weeks later. – minulý čas nám nehovorí nič ohľadom prítomnosti
PREDPRÍTOMNÝ ČAS vs. PRÍTOMNÝ ČAS
Hlavný rozdiel medzi prítomným časom a predprítomným časom je v tom, či sa dej týka iba prítomnosti alebo má dej istú súvislosť s minulosťou.
I am a waiter. – Som čašník. (= touto vetou popisujeme iba aktuálne dianie)
I have been a waiter for five years. – Som čašníkom už 5 rokov. (= touto vetou popisujeme aj aktuálny stav, ale zohľadňujeme pri tom aj trvanie deja spojené s minulosťou)
I only know John by sight. – Poznám Johna iba z videnia. (= konštatujem iba prítomnosť)
I have known John for years. – Poznám Johna už roky. (= pri konštatovaní prítomnosti zohľadňujem minulosť)
We are working / work for the BBC since 2005.
We are working / work for the BBC for over ten years.
We have been working / have worked for the BBC since 2005 / for over ten years.
Homework, February 4th
learn vocabulary concerning phobias, learn about different kinds of phobias
Predprítomný čas (present perfect) – stavba, použitie. Rozdiel predprítomný čas a minulý čas, rozdiel predprítomný čas a prítomný čas jednoduchý. Viac sa dočítate v článku.
Základná stavba
KLADNÁ VETA
Podmet + pomocné sloveso HAVE / HAS + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)
He, she, it + has + worked
I, you, we, they + have + worked
She has worked as a teacher since 2000.
ZÁPORNÁ VETA
Podmet + have / has + záporný výraz NOT + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar) (HAS NOT vytvára skrátený tvar HASN’T / HAVE NOT vytvára skrátený tvar HAVEN’T)
He, she, it + has + not + worked
I, you, we, they + have + not + worked
She hasn’t worked as a teacher since 2000.
OTÁZKA
Have / has + podmet + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)
Has + he, she, it + worked
Have + I, you, we, they + worked
Has she worked as a teacher since 2000?
Všimnite si skrátené tvary pomocných slovies HAVE / HAS v kladnej vete a zápore:
I have worked = I‘ve worked
I have not worked = I haven’t worked
He has worked = He‘s worked
He has not worked = He hasn’t worked
Skrátený tvar ” ‘s ” pripojený k podmetu nemusí mať v anglickej vete vždy význam pomocného slovesa HAS. Sloveso v minulom príčastí nám pomôže určiť, že ide práve o skrátený tvar od pomocného slovesa HAS. Porovnajte:
She is a teacher. She has worked as a teacher for ten years.
She’s a teacher. She’s worked as a teacher for ten years.
Použitie
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame vtedy, ak hovoríme o dejoch (najmä stavoch), ktoré začali v minulosti a naďalej pokračujú alebo trvajú v prítomnosti.
I’ve known John since 2005. (= dej začal v roku 2005 a stále trvá)
I’ve worked in this recording studio for two months. (= dej začal pred dvoma mesiacmi a stále trvá)
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa už niekedy v minulosti odohrali, ale ešte stále sa môžu odohrať v budúcnosti. Časové obdobie, na ktorom sa dej už predtým odohral neskončilo (hovoriaci ho považuje za neukončené). Dej sa mohol v minulosti odohrať nie len raz.
I’ve been to Mexico many times. (= stále žijem, môj život stále trvá, preto je možné, že sa do Mexika ešte môžem dostať)
J.K. Rowling has written a lot of books. (= spisovateľka stále žije, stále môže niečo napísať)
Časový údaj naznačujúci neukončené obdobie môže byť vo vete vyjadrené priamo:
Have you seen John this morning? (= stále je ráno)
I haven’t watched TV today. (= stále je dnešok)
Ak časový výraz vo vete naznačuje ukončené obdobie, používame minulý čas. Ak naznačuje obdobie neukončené, používame predprítomný čas.
Have you met him this morning? – obdobie THIS MORNING ešte neskončilo, teda ešte stále je RÁNO a teda dej sa počas daného obdobia môže znova odohrať / pozmeniť
Did you meet him this morning? – obdobie THIS MORNING už skončilo, je napr. popoludnie, večer a teda dej sa počas daného obdobia nemôže znova odohrať / pozmeniť
Do modrého obdĺžnika v obrázkoch si môžete dosadiť aj iné časové údaje ako v nasledujúcich vetách. Niekoľko príkladov:
It didn’t snow yesterday. – YESTERDAY (= ukončené obdobie)
It was very hot last week. – LAST WEEK (= ukončené obdobie)
I was very patient when I was a child. – WHEN I WAS A CHILD (= ukončené obdobie)
She did her homework five minutes ago. – FIVE MINUTES AGO (= ukončené obdobie)
He kissed me on Monday. – ON MONDAY (= ukončené obdobie)
I worked here for twenty years. – minulý čas naznačuje ukončené obdobie, teda v prítomnosti tu už nepracujem
It hasn’t snowed today. – TODAY (= neukončené obdobie – dnešok stále TRVÁ)
I have worked here for twenty years. – predprítomný čas naznačuje neukončené obdobie, teda v súčasnosti tu stále pracujem
Sarah hasn’t done very well so far. – SO FAR (= neukončené obdobie)
I haven’t seen Lisa this afternoon. – THIS AFTERNOON (= neukončené obdobie)
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o aktuálnych udalostiach (napr. správy / novinky), kde sa dôraz kladie na danú udalosť, ktorú hovoriaci vníma ako istý fakt v prítomnosti. V týchto vetách sa nenachádza presný časový údaj.
Ak pokračujeme v rozprávaní o tejto novinke (hovoríme o bližších detailoch týkajúcich sa deja ako napr. čas / príčina apod.), používame minulý čas jednoduchý.
Have you heard? The prime minister has been shot by an old man. He was shot because he was outside a shop without his bodyguards.
A: Ow! I‘ve cut myself shaving. ≈ B: How did you do that?
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o početnosti / frekvencii deja počas neukončeného obdobia. Pri ukončenom období, použijeme minulý čas.
How long did you work in these conditions? – Ako dlho si pracoval v tých podmienkach? (= už tam nepracuje)
How long have you worked in these conditions? – Ako dlho (už) pracuješ v tých podmienkach? (= stále tam pracuje)
How many books did Shakespeare write? – je mŕtvy, viac kníh už nenapíše
How many books has J.K. Rowling written? – žije, stále môže nejaké napísať
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame ďalej vtedy, ak vyjadrujeme ľudskú skúsenosť s nejakým dejom (hovoríme o tom, čo človek zažil / nezažil doteraz) a človek stále žije. Ak je človek mŕtvy a my o jeho skúsenostiach rozprávame, musíme použiť minulý čas.
I have been to London.
I have never had a lot of money.
V tomto použití sa často nachádzajú frázy ako This is the first / second time…, po ktorých umiestňujeme predprítomný čas.
This is the first time I have eaten snails.
PREDPRÍTOMNÝ ČAS používame rovnako vtedy, ak hovoríme o deji, ktorý sa celý odohral v minulosti, ale dôraz sa kladie na jeho výsledok alebo vplyv na prítomnosť. Tento dej má spojitosť s prítomnosťou.
A: “Where is your book?” ≈ B: “Someone has stolen it.“
A: “Is Peter at home?” ≈ B: “No, he has gone out.“
The lift has broken down. (Výťah sa pokazil. Vplyv na prítomnosť = napr. musíme ísť pešky)
PREDPRÍTOMNÝ ČAS môžeme upresniť s nasledujúcimi príslovkami. V týchto vetách hovoríme o tom, čo sa stalo doteraz alebo práve naopak, čo sa do teraz nestalo. Toto je typický príklad, keby používame predprítomný čas.
I’ve already seen it. – Už som to videl.
Has he come yet? – Už prišiel?
My brother hasn’t returned yet. – Môj brat sa ešte nevrátil.
She still hasn’t got over her death. - Ešte stále sa nespamätala z jej smrti.
PREDPRÍTOMNÝ ČAS často používame aj s ostatnými príslovkami, ktoré nám popisujú obdobie, ktoré začalo v minulosti a stále trvá.
Have you met him recently?
I’ve recently bought him lunch. – Nedávno (v poslednej dobe) som mu kúpil obed.
Have you visited the Czech Republic lately? – Navštívil si Česko nedávno? (nedávna minulosť)
I’ve been away for a long time. – Som dlho preč.
She has eaten a lot of food in the last few days. – V posledných dňoch je veľa.
We haven’t made a lot of mistakes so far. – Doteraz sme neurobili veľa chýb.
Up to now he has been successful. – Doteraz bol úspešný.
PREDPRÍTOMNÝ ČAS je typický aj pre frekvenčné príslovky ako napr. always, often apod., ak popisujú obdobie, ktoré sa neskončilo – stále trvá.
I have always wanted to go abroad. – Stále som chcel ísť do zahraničia. (= obdobie ešte neskončilo – pretože ja chcem ísť ešte stále aj v prítomnosti)
MINULÝ ČAS vs. PREDPRÍTOMNÝ ČAS
ČASOVÝ ÚDAJ
Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v určitom čase v minulosti, ktorý je vo vete priamo uvedený, všeobecne známy, nepriamo vyjadrený alebo z kontextu jasný.
J. K. Rowling wrote her first book in 1971. (Kedy? V roku 1971 = čas je uvedený)
Predprítomný čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v neurčitom čase v minulosti. Presný čas je v tomto prípade neznámy alebo pre hovoriaceho nepodstatný, no obdobie, počas ktorého sa tieto deje mohli a ešte môžu odohrať považujeme za neukončené.
J. K. Rowling has written a lot of books. (Kedy? Nevieme. Presný čas nie je spomenutý. Autorka žije, stále môže napísať ďalšie knihy.)
Deje vyjadrené minulým časom nemajú spojitosť s prítomnosťou. Nie je však pravda, že vždy, ak vo vete nie je presný čas používame predprítomný čas. Podstatný je stále KONTEXT, v ktorom sa nachádzame. Ak hovoríme o minuloročnej dovolenke, nemusíme v každej vete použiť príslovkové určenie, ktoré je typické pre minulý čas a aj napriek tomu vo vete použijeme minulý čas, lebo z kontextu je jasné, že ide o ukončený dej. Ako sme si vyššie spomínali, príslovkové určenie času vo vete nemusí byť vôbec vyjadrené, ak je známe z kontextu, hovoriaci aj poslucháč vzájomne poznajú okolnosti deja (kedy sa odohral), poprípade to je všeobecne známy fakt.
Ak napr. povieme o Shakespearovi, že napísal Hamleta, rovnako nepoužijeme predprítomný čas, pretože osoba, o ktorej hovoríme je mŕtva (a to aj napriek tomu, že vo vete nemáme zverejnený presný čas).
Shakespeare wrote Hamlet.
UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE
Minulým časom hovoríme o ukončenom časovom období.
He lived in New York for twenty years. (= už tam nežije, presťahoval sa alebo zomrel)
I was a truck driver for ten years. (= ako vodič nákladiaku už nepracujem)
Predprítomným časom hovoríme o dejoch, ktoré pokračujú od nejakého času v minulosti až doteraz (= neukončené časové obdobie).
He has lived in New York for twenty years. (= stále tam žije)
I’ve been a truck driver for ten years. (= ešte stále pracujem ako vodič nákladiaku)
UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE – ČASOVÉ VÝRAZY
Minulý čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje ukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období nemôže odohrať znova.
Did you meet him this morning? - obdobie THIS MORNING už skončilo, je napr. popoludnie, večer a teda dej sa počas daného obdobia nemôže znova odohrať / pozmeniť
Predprítomný čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje neukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období môže odohrať znova.
Have you met him this morning? – obdobie THIS MORNING ešte neskončilo, teda ešte stále je RÁNO a teda dej sa počas daného obdobia môže znova odohrať / pozmeniť
MOŽNOSŤ DEJA ODOHRAŤ SA
Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa v minulosti odohrali a už sa viac zopakovať nemôžu (čas je ukončený, aktér deja zomrel apod.)
She once spoke to Karel Kryl. (= už sa s ním nemôžem porozprávať, zomrel)
Predprítomný čas používame naopak, ak sa dej, ktorý už niekedy prebehol môže zopakovať a uskutočniť znova (čas nie je ukončený, aktér deja žije apod.)
She has spoken to J. K. Rowling. (= ešte sa s ňou môžem porozprávať, stále žije).
SUBJEKTÍVNY POHĽAD NA DEJ
Hovoriaci sa môže niekedy na základe aktuálnej situácie rozhodnúť, či v niektorých situáciach použije minulý čas alebo predprítomný čas.
Minulý čas používame, ak hovoriaci nevníma spojitosť medzi dejom a prítomnosťou (udalosť je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).
I lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako vzdialenejší dej, čo sa času alebo miesta týka)
Predprítomný čas používame naopak, ak hovoriaci vníma spojitosť s prítomnosťou (udalosť nie je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).
I have lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako aktuálny dej, čerstvý dej a je napr. blízko školy)
VÝSLEDOK DEJA
Minulý čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti nemá dopad na prítomnosť – na prítomnosť nemá žiadne následky.
I broke my hand but it’s fine now. (= udalosť v minulosti)
Predpítomný čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti má dopad na prítomnosť – vidíme jeho následky.
I’ve broken my hand. (= stále ju nemám vyliečenú, ešte stále sa mi zotavuje)
Porovnajte:
The supermarkets have just opened. (= TERAZ sú otvorené) – predprítomný čas nám hovorí niečo ohľadom prítomnosti
The supermarkets opened last month. They’re doing well. – minulý čas s presným časovým údajom v minulosti (= LAST MONTH)
The supermarkets opened last month. Then they closed again five weeks later. – minulý čas nám nehovorí nič ohľadom prítomnosti
PREDPRÍTOMNÝ ČAS vs. PRÍTOMNÝ ČAS
Hlavný rozdiel medzi prítomným časom a predprítomným časom je v tom, či sa dej týka iba prítomnosti alebo má dej istú súvislosť s minulosťou.
I am a waiter. – Som čašník. (= touto vetou popisujeme iba aktuálne dianie)
I have been a waiter for five years. – Som čašníkom už 5 rokov. (= touto vetou popisujeme aj aktuálny stav, ale zohľadňujeme pri tom aj trvanie deja spojené s minulosťou)
I only know John by sight. – Poznám Johna iba z videnia. (= konštatujem iba prítomnosť)
I have known John for years. – Poznám Johna už roky. (= pri konštatovaní prítomnosti zohľadňujem minulosť)
We are working / work for the BBC since 2005.
We are working / work for the BBC for over ten years.
We have been working / have worked for the BBC since 2005 / for over ten years.
Kondicionály (conditionals) – podmienkové vety prehľadne a jasne vysvetlené pravidlá spojené s ich tvorbou a použitím.
Vedľajšie vety podmienkové sú také vety, ktoré v sebe nosia podmienku, ktorá musí byť splnená, aby sa dej hlavnej vety mohol odohrať, mohol prebehnúť. Pre tieto vety je najtypickejšia spojka IF.
Vedľajšie vety podmienkové majú dve základné časti:
IF-CLAUSE (= vedľajšia veta ⇒ obsahuje podmienku)
MAIN CLAUSE (= hlavná veta ⇒ uvádza výsledok, ktorý (ne)prebehne, (ne)prebehol po splnení podmienky)
Okrem nižšie spomínaných kondicionálov v angličtine poznáme aj tkz. “zmiešané podmienkové vety (kondicionály)“. Prelína sa v nich druhý a tretí kondicionál. Viac sa o tejto gramatike dočítate v samostatnom článku: Zmiešané kondicionály (mixed conditionals)
Nultý kondicionál (zero conditional)
Nultý kondicionál používame vtedy, ak hovoríme o zvykoch, zákonoch prírody, či stálych (všeobecných) pravdách.
Nultý kondicionál teda vyjadruje také deje, ktoré sú vprítomnosti pravdivé, ak dochádza k splneniu podmienky.
Ak mám dosť času, chodím plávať.→ Čo robím, keď je splnená podmienka “mať dosť času”? – chodím plávať ⇒ je to teda všeobecná pravda o prítomnosti.
Ak som smädný, napijem sa. → Čo robím, keď je splnená podmienka “byť smädný”? – idem sa napiť ⇒ je to teda všeobecný fakt v prítomnosti, ktorý nastane, ak na mňa dôjde smäd.
Nultý kondicionál tvoríme nasledovne:
IF + present simple + present simple
Vedľajšia veta (if-clause), ale aj hlavná veta (main clause) obsahujú rovnaký čas → prítomný čas.
If you haven’t got your own radio, you can’t listen to it.
If you don’t have a healthy diet, you get tired easily.
If you don’t water plants, they die.
If you heat water, it boils.
Prvý kondicionál (first conditional)
Prvý kondicionál používame vtedy, ak sa veta vzťahuje na budúcnosť.
Podmienka, ktorú uvádzame vo vete je reálna a teda je možné, že dôjde k jej naplneniu.
Ak budem mať dosť času, pôjdem plávať. → Čo urobím keď, bude splnená podmienka “mať dosť času”? – pôjdem plávať ⇒ je to teda reálna podmienka, je možné, že ten čas mať budem – navyše, je to typ podmienky, ktorá sa týka budúcnosti.
Prvý kondicionál tvoríme nasledovne:
IF + present simple + will
Vedľajšia veta (if-clause) obsahuje prítomný čas a hlavná veta (main clause) obsahuje WILL.
Po IF budúcnosť nevyjadrujeme pomocou budúceho času, ale budúci význam tu vytvára PRESENT SIMPLE. Existujú však niektoré špecifické situácie, kedy sa WILL môže použiť aj po IF. Na túto problematiku sa však pozrieme v inom článku.
If I will have enough time, I will go swimming.
If you don’t hurry, you‘ll miss the bus.
If we leave at eight o’clock, we will be there by half past nine.
Namiesto PRESENT SIMPLE môžete vo vete po IF (vedľajšej) použiť PRESENT CONTINUOUS (prítomný priebehový), či PRESENT PERFECT (predprítomný čas).
If you have finished eating, we will go for a walk.
If we are working till ten, we will have to go home by bus at eleven.
Namiesto WILL môžete v MAIN CLAUSE (hlavnej vete) použiť MODAL VERBS (modálne slovesá) ako napr. CAN / MAY / MIGHT / MUST / SHOULD alebo napr. IMPERATIVE (rozkazovací spôsob).
If you have finished eating, we can go out. – Ak doješ, môžeme ísť von.
If you go shopping, call me. – Ak pojdeš nakupovať, zavolaj mi.
Druhý kondicionál (second conditional)
Druhý kondicionál používame vtedy, ak hovoríme o situáciach, ktoré sú hypotetické, imaginárne, či vymyslené.
Tieto situácie sa týkajú prítomnosti, poprípade budúcnosti.
Keby som mal dosť času, šiel by som plávať. → Čo by sa stalo, keby bola splnená podmienka “mať dosť času? (hypotetická situácia – čo by bolo keby?) – šiel by som plávať ⇒ podmienka však splnená nie je (nemám dosť času), a preto mi neostáva nič iné, len na plávanie zabudnúť.
Druhý kondicionál tvoríme nasledovne:
IF + past simple + would
Vedľajšia veta (if-clause) obsahuje minulý čas a hlavná veta (main clause) obsahuje WOULD + sloveso v základnom tvare.
If I had a million dollars, I‘d buy a car. - MINULÝ ČAS tu naznačuje nereálnu podmienku. “If I had a million dollars” znamená, že v skutočnosti toto množstvo peňazí nemám, iba si ho predstavujem.
If I won the lottery, I would travel the world.
If you missed the train, you would have to go home on foot. - MINULÝ ČAS tu vyjadruje imaginárny (vymyslený) budúci dej – zmeškanie autobusu.
Niekoľko príkladov druhého kondicionálu si ukážeme aj na piesní od Erica Claptona – Tears In Heaven:
Would you know my name
If I saw you in heaven?
Would you feel the same
If I saw you in heaven?
I must be strong and carry on
Cause I know I don’t belong here in heaven…
Namiesto PAST SIMPLE môžete vo vete po IF (vedľajšej) použiť PAST CONTINUOUS (minulý priebehový), či COULD (= vedel/mohol by).
If it was not raining, we would go out.
If I could sing, I would, but I can’t.
Namiesto WOULD môžete v MAIN CLAUSE (hlavnej vete) použiť MODAL VERBS (modálne slovesá) ako napr. COULD / MIGHT.
If I had a million dollars, I could go abroad. – Keby som mal milión dolárov, mohol by som ísť do zahraničia.
If I had a million dollars, I might go abroad. – Keby som mal milión dolárov, možno by som šiel do zahraničia. – MIGHT vyjadruje vo vete menšiu istotu
Sloveso BE v tvare WERE môžeme použiť i pri osobách I / HE / SHE / IT.
If I were you, I would help her. (Keby som bol tebou – Keby som bol na tvojom mieste, pomohol by som jej.) - IF I WERE YOU je ustálená väzba.
If he was / were so mean, he would …
Porovnajte prvý kondicionál a druhý:
Prvý kondicionál: If I have enough time, I will go swimming. - Ak budem mať dosť času, pôjdem plávať. – ČO BUDE AK → reálnejšia podmienka, otvorená podmienka – môže byť splnená, možno budem mať dosť času / možno nie
Druhý kondicionál: If I had enough time, I would go swimming. - Keby som mal dosť času, šiel by som plávať. – ČO BY BOLO KEBY → hypotetickejšia situácia, vzdialenejšia od reality. K naplneniu deja nedôjde, lebo podmienka nie je splnená.
Tretí kondicionál (third conditional)
Tretí kondicionál používame výlučne vtedy, ak hovoríme o minulosti. Situácie sú imaginárne / hypotetické.
Podmienka je nereálna a keďže sa deje týkajú minulosti, podmienka sa splniť už nedá.
Tretí kondicionál sa teda týka dejov, ktoré v minulosti prebehli / neprebehli.
Keby som bol mal dosť času, bol by som šiel plávať. → Čo by sa bolo bývalo stalo, keby bola bývala splnená podmienka “mať dosť času”? (hypotetická situácia v minulosti) – bol by som šiel plávať – podmienka však splnená nebola (nemal som dosť času) a preto som plávať nešiel.
Tretí kondicionál tvoríme nasledovne:
IF + past perfect + would have done
Vedľajšia veta (if-clause) obsahuje predminulý čas a hlavná veta (main clause) obsahuje WOULD HAVE + minulé príčastie slovesa.
If we had taken a taxi, we wouldn’t have missed the plane. - PAST PERFECT uvádza nerálnu / hypotetickú podmienku v minulosti. “If we had taken a taxi” naznačuje, že sme si taxík nevzali a tak sme lietadlo nestihli.
If I had been ill, I would have seen a doctor.
Namiesto WOULD HAVE + minulé príčastie môžete v MAIN CLAUSE (hlavnej vete) použiť MODAL VERBS (modálne slovesá) ako napr. COULD HAVE + minulé príčastie (bol by dokázal) / MIGHT HAVE + minulé príčastie (MIGHT vyjadruje vo vete menšiu istotu)
If I had been ill, I might have seen a doctor. – Keby som bol býval chorý, možno by som bol šiel k doktorovi.)
Zhrnutie:
Nultý kondicionál (zero conditional)
čo je, ak … (prítomnosť – všeobecné pravdy)
Prvý kondicionál (first conditional)
čo bude, ak … (budúcnosť – reálna podmienka)
Druhý kondicionál (second conditional)
čo by bolo, keby … (prítomnosť – hypotetická podmienka)
Tretí kondicionál (third conditional)
čo by bolo bývalo, keby … (minulosť – hypotetická podmienka)
Homework, December 9th
learn the form and the usage of conditionals, all four of them,
SB 141 grammar 8B ex a, b
Homework, November 26th
7 A, B, C unit test - Wednesday this week, plus at the pharmacy
1.st school work - Friday this week
should/shouldn't - sb, grammar bank p. 141, 8A all exercises
MODÁLNE SLOVESÁ (modal verbs) v angličtine – CAN / COULD / MAY / MIGHT / MUSTN’T / MUST / NEEDN’T / SHOULD / OUGHT TO. V tomto článku sa pozrieme rovnako na rozdiel medzi MUST a HAVE TO, oboznámime sa so základnými vlastnosťami modálnych slovies a ešte omnoho viac.
Základné vlastnosti modálnych slovies
Tieto slovesá netvoria neurčitok (nenájdeme tedato must / to may)
Vo všetkých osobách (jednotné + množné číslo) majú rovnaký tvar (I must, she must, we must …)
Sloveso, ktoré za nimi nasledujú sa nachádza v infinitíve bez TO. (I must go.)
Otázku tvoríme prehodením slovosledu, teda modálne sloveso dáme pred osobu. (Can I help you?)
Zápor (väčšinou) tvoria pridaním NOT k modálnemu sloveso (I cannot swim.)
Netvoria priebehové tvary, nikdy sa nestretneme s musting,canning apod.
Delenie modálnych slovies
Modálne slovesá delíme na dve základné skupiny ⇒ primárne a sekundárne:
Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho primárnom význame, na vytváranie ostatných časov (predovšetkým minulosti) používame OPISY od týchto modálnych slovies.
MODÁLNE SLOVESO
OPIS
can / can’t(schopnosť)
be able to
can, may(povolenie)
be allowed to
must(povinnosť)
have to
mustn’t, can’t(zákaz)
(not) be allowed to
needn’t(nie je povinnosť)
(not) have to
should / shouldn’t(rada)
be supposed to
I must work. → I had to work.
I can go out. → I was allowed to go out.
SEKUNDÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ
SEKUNDÁRNE (= vyjadrujú do akej miery si je hovoriaci istý tým čo hovorí – vyjadrujú teda mieru istoty / neistoty / pravdepodobnosti)
Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho sekundárnom význame, OPISY nepoužívame. Význam týchto modálnych slovies sa týka predovšetkým prítomnosti:
must → určite (to tak je)
can’t → určite to tak nie je
may → možno to tak je
might → možno to tak je
could → možno to tak je
couldn’t → nie je možné (aby to tak bolo)
The book must be very good. – Tá kniha je určite veľmi dobrá.
This could be the right solution. – Možno to je správne riešenie.
Pokiaľ však tieto modálne slovesá hovoria o minulosti, nachádzajú sa vo vete v DOKONAVOM INFINITÍVE(modálne sloveso + have + minulé príčastie).
That can’t be her sister. → That can’thave been her sister.
Pozn. O minulých modálnych slovesách (o modálnych slovesách s dokonavým infinitívom) ako napríklad CAN HAVE DONE / COULD HAVE DONE / MUST HAVE DONE … a rozdieloch medzi nimi a opismi sa dočítate v samostatnom článku: Minulé modálne slovesá (modálne slovesá s minulým infinitívom)
Pozrime sa spoločne na jeden príklad:
I must go. – Musím ísť. (= vyjadrujeme príkaz)
You must be Peter. – Vy ste určite Peter. (= vyjadrujeme mieru istoty)
PRIMÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ
CAN
SCHOPNOSŤ / NESCHOPNOSŤ
Ak CAN vyjadrujeme “schopnosť“, prekladáme ho ako “vedieť“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nevedieť“.
I can speak perfect English.
She can’t swim.
John can lift that table.
MÁM MOŽNOSŤ / NEMÁM MOŽNOSŤ
Ak CAN vyjadrujeme “možnosť“, prekladáme ho ako “mám možnosť / môžem“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nemôžem / nemám možnosť“.
It can get very cold in December.
I can give you a lift.
DOVOLENIE / ZÁKAZ
Ak CAN vyjadrujeme “dovolenie“, prekladáme ho ako “smieť / mať dovolené“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nesmieť / nemať dovolené“.
Can I use your bathroom?
Can I have some water?
You cannot go on holiday with me.
CAN sa nepoužíva vo všetkých časoch. Nedochádza tu k časovaniu tohto modálneho slovesa ako sme na to zvyknutý pri plnovýznamových slovesách. V niektorých časoch používame namiesto CAN jeho opisné tvary:Ak hovoríme o “SCHOPNOSTIACH / MOŽNOSTIACH“, v minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch a väzbách opisný tvar BE ABLE TO.
I’ve never been able to ski. (= predprítomný čas)
I’d love to be able to ski. (= infinitív)
Being able to ski, I decided to go the mountains. (= -ing forma)
You will be able to ski again soon. (= budúcnosť s will)
Opisný tvar BE ABLE TO (byť schopný) nie je v prítomnosti tak bežný. CAN je vo všeobecnosti pre prítomnosť oveľa častejšie. BE ABLE TO sa často nachádza v prítomnosti v prípadoch, kedy je schopnosť pre hovoriaceho prekvapujúca (nečakal by ju) alebo zahŕňa zdolanie istých ťažkostí.
John is deaf, but he is able to use sign language.
POZOR! Po BE ABLE nasleduje infinitív s TO, po CAN nasleduje infinitív bez TO.
John is deaf, but he is able touse sign language. (! NIEis able use)
John is deaf, but he can use sign language. (! NIE can to use)
V minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ABLE TO. Rozdiel je nasledovný:
Ak hovoríme o všeobecných schopnostiach (opakovaných), ktorými sme v minulosti disponovali, môžeme použiť ako COULD, tak WAS / WERE ABLE TO.
Ak hovoríme o schopnostiach v konkrétnej situácii (jednorazových), používame iba WAS / WERE ABLE TO (prípadne môžeme použiť iný lexikálny prostriedok napr. MANAGE TO). Nikdy nie COULD.
V zápore používame COULDN’T, WASN’T / WEREN’T ABLE TO v akejkoľvek situácií.
When he was seven, he could swim. = When he was seven, he was able to swim. – Keď mal sedem, vedel plávať.
John was able to swim across the river. – John dokázal preplávať rieku.
Peter couldn’t ski.
Ak hovoríme o “POVOLENIACH“, V minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch ako v prítomnosti namiesto opisu BE ABLE TO, používame BE ALLOWED TO (mať dovolené).
V minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ALLOWED. Rozdiel je nasledovný:
Ak hovoríme o všeobecných dovoleniach / povoleniach (opakovaných), ktorými sme v minulosti disponovali, môžeme použiť ako COULD, tak WAS / WERE ALLOWED TO.
Ak hovoríme o dovoleniach / povoleniach v konkrétnej situácii (jednorazových), používame iba WAS / WERE ALLOWED TO. Nikdy nieCOULD.
V zápore používame COULDN’T, WASN’T / WEREN’T ALLOWEDTO v akejkoľvek situácií.
When I was young, I could go pubbing. = When I was young, I was allowed to go pubbing. - Keď som bol mladý, mal som dovolené chodiť po krčmách.
I was allowed to go the pub last night. - Včera v noci som smel ísť do krčmy.
Peter couldn’t go pubbing
Sloveso CAN / COULD používame rovnako pre vyjadrenie zdvorilej žiadosti. COULD je zdvorilejšie ako CAN.
Can you help me? – Môžeš mi pomôcť?
Could you explain it to me? – Mohol by si mi to vysvetliť.
MUST
POVINNOSŤ / ROZKAZ
Jedno z použití MUST je vtedy, ak hovoríme o tom, že je viac než potrebné, aby došlo k odohraniu deja. Niekto teda niečo musí urobiť. MUST teda vyjadruje rozkaz povinnosť. Prekladáme ho ako “musieť“.
The show must go on.
I must go home.
ODPORÚČANIE
Ak chceme dať niekomu dôraznejšiu radu vo forme odporúčanie, môžeme použiť rovnako MUST.
You must visit London, it’s terrific!
MUST používame hlavne pre prítomnosť. Niekedy ho môžeme použiť i pre vyjadrenie budúcnosti (a to hlavne s časovým určením). V iných časoch používame opis HAVE TO (musieť).
I had to do my homework last night.
I will have to be more patient.
V prítomnosti môžeme použiť MUST, ale aj HAVE TO na vyjadrenie príkazu. Rozdiel je nasledovný:
MUSTpovinnosť vytvára (povinnosť vychádza od hovoriaceho, ktorý má oprávnenie príkaz udeliť)
HAVE TO povinnosť iba konštatuje (povinnosť prichádza z vonkajšieho prostredia a nariaďuje niekomu, aby niečo vykonal)
I must phone her. (= hovoriaci si to sám prikazuje (= hovoriaci sa rozhodne, že niečo je nevyhnutné) / príkaz vychádza od hovoriaceho / jemu samému o to ide)
I have to phone her. (= hovoriaci príkaz konštatuje (= niekto iný ako hovoriaci rozhodne, že je to dôležité, aby dej prebehol) / príkaz prichádza z vonku / konštatuje to, čo mu bolo prikázané)
You must do it. (= ja ti to prikazujem)
You have to do it. (= je to pravidlo, predpis, nariadenia)
MUST vs. HAVE TO v otázkach v prítomnosti:
MustI try it on now? (= Trváš na tom, aby som to vyskúšal?) = MUST v otázkach prítomnosti používame predovšetkým vtedy, ak sa pýtame na to, čo si poslucháč myslí, že je nevyhnutné.
Do I have to try it on now? (= Je to skutočne nutné, aby som to vyskúšal?)
HAVE GOT TO má rovnaký význam ako HAVE TO a používa sa predovšetkým v neformálnej angličtine.
I‘ve gotto go now. (= informal)
I have to go now. (= formal / informal)
V iných časoch ako v prítomnom zvykneme používať iba samotné HAVE TO (nie HAVE GOT TO).
ZÁPOR od MUST (musieť) v prítomnosti , teda “nemusieť” nie jeMUSTN’T, ale NOT HAVE TO (prípadne needn’t + sloveso (bez TO) alebo don’t need to + sloveso ). MUSTN’T znamená “nesmieť” a NIE “nemusieť“!!!.
I must go now. – Ja musím ísť.
I have to go now. - Ja musím ísť.
I don’t have to go now. – Ja nemusím ísť.
I needn’t go now. – Ja nemusím ísť.
I don’t need to go now. – Ja nemusím ísť.
I mustn’t go now. Ja nesmiem ísť.
POZOR! NESMIEŤ (mustn’t) sa nerovná NEMUSIEŤ (not have to / needn’t / don’t need to).
POZOR! Pomocou MUST vyjadrujeme silnú povinnosť a niekedy jeho použitie môže vyznieť nezdvorilo, nevhodne. Namiesto MUST sa preto často používa SHOULD / OUGHT TO, kedy sa vyjadrenie povinnosti stáva menej dôrazné než to s MUST.
Povinnosť môžeme vyjadriť aj pomocou iných lexikálnych prostriedkov:
BE OBLIGED TO DO sth (= mať povinnosť urobiť niečo)
BE OBLIGATED TO DO sth (typické pre americkú angličtinu) (= byť povinný niečo urobiť)
BE LIABLE TO DO sth (typické pre právnické texty)
MUSTN’T
ZÁKAZ
MUSTN’T používame v situáciach, kedy chceme povedať, že niekto má zákaz niečo urobiť. Prekladáme ho teda ako “nesmieť“. MUSTN’T ≠ zápor od MUST. Modálne sloveso MUST prekladáme ako “musieť” a jeho zápor je “nemusieť” (vyjadrený not have to / needn’t / don’t need to). Avšak, MUSTN’T znamená “nesmieť“.
I’m sorry, I mustn’t allow you to go inside.
We mustn’t do it.
You mustn’t drive over 30 mph. (= It’s against the law.)
V minulom čase MUSTN’T nepoužívame a namiesto neho nepoužívame COULDN’T, v iných časoch používame opis BE (NOT) ALLOWED TO (nemať dovolené).
I couldn’t go to the party.
We weren’t allowed to take a photo of his house.
I have never been allowed to go the party.
V niektorých situáciach môže vyznieť MUSTN’T ako príliš striktné, preto ak hovoríme o nejakej vonkajšej autorite, ktorá zákaz vytvára, môžeme použiť iné modálne slovesá / iné lexikálne prostriedky. Napr. v nasledujúcich situáciach by MUST mohlo vetu príliš zosilnieť:
You can’t use your calculator.
You aren’t allowed to use you calculator.
Porovnajte:
You can’t / musn’t attend the meeting. (= informal)
You may not attend the meeting. (= formal, obyčajne písomný prejav)
Pozn. MAY NOT = be not allowed to
MUSTN’T vs. BE NOT ALLOWED TO v prítomnosti:
MUSTN’T je v takej pozícii, že môže zákaz udeľovať. V takomto kontexte môžeme použiť MAY NOT.
BE NOT ALLOWED TO zákaz iba konštatuje (iba hovorí o pravidlách udelených inými ľuďmi). Namiesto BE NOT ALLOWED TO v takomto kontexte môžeme použiť aj CAN’T.
Workers must not use their mobile phones in the workplace.
Workers may not use their mobile phone in the workplace.
V týchto vetách je rozprávač autoritou, teda osoba, ktorá pociťuje nutnosť udeliť zákaz používania mobilov.
We can’t use mobile phones in the workplace.
We are not allowed to use mobile phones in the workplace.
V týchto vetách sa iba konštatuje ohľadom pravidiel, ktoré zaviedli iní.
NEEDN’T
NEMUSIEŤ
NEEDN’T prekladáme ako “nemusieť“.
You needn’t leave right now.
We needn’t cook a lunch.
NEEDN’T používame iba v prítomnosti a v budúcnosti. V iných časoch používame NOT HAVE TO alebo NOT NEED TO.
I didn’t have to use my calculator. – Nemusel som …
I didn’t need to use my calculator. – Nemusel som …
NEEDN’T vs. NOT HAVE TO v prítomnosti
Rozdiel je podobný ako medzi MUST vs. HAVE TO:
Pri NEEDN’T“nemusieť“ vychádza od hovoriaceho.
Pri NOT HAVE TO“nemusieť” vychádza zo situácie.
Sloveso NEED používame ako:
A) modálne sloveso (s infinitívom BEZ TO) a to:
hlavne v zápore /NEEDN’T/ (napr. You needn’t be there on time.)
občas v otázkach (napr. Need I say more?)
NEED ako modálne sloveso sa v kladných vetách nikdy nevyskytuje !!!
I need go now.
I need to go now.
B) plnovýznamové sloveso (S TO infinitívom) a to:
v kladných vetách (napr. I need to give up smoking.)
otázkach (Do you need to leave the country?)
záporoch (napr. I don’t need to cook a lunch.)
Porovnajte:
I needn’t hurry to catch the bus. (= need + sloveso bez to) – jedná sa o MODÁLNE SLOVESO
I don’t need to hurry to catch the bus. (= need + sloveso s to) – jedná sa o PLNOVÝZNAMOVÉ SLOVESO
SHOULD / OUGHT TO
POVINNOSŤ
SHOULD / OUGHT TO prekladáme ako “mal by (si) niečo urobiť“. Tieto modálne slovesá nie sú tak silné ako MUST / HAVE TO.
You should call her.
You ought to call her.
POZOR! Za SHOUDL používame sloveso bez TO. Modálne sloveso OUGHT spájame s TO a až tak slovesom.
I should call the ambulance. (! NIEshould to call)
I ought to call the ambulance. (! NIE ought call)
SHOULD / OUGHT TO používame v prítomnom čase / budúcom čase.
V minulom čase používame opis BE SUPPOSED TO.
You were supposed to keep secrets. - Mal si …
We weren’t supposed to talk to him. - Nemali sme …
SHOULD vs. BE SUPPOSED TO v prítomnosti:
SHOULD – pomocou tohto modálneho slovesa niekomu dávame napr. radu, aby sme vyjadrili to, čo si o situácii skutočne myslíme
BE SUPPOSED TO – pomocou tejto väzby vyjadrujeme, že niekto iný očakáva od nás, že niečo urobíme (vyjadruje iba konštatovanie, čo sa očakáva)
I should come on time. (= môj názor, moja rada)
I am supposed to come on time. (= môj názor to nie je, môj vedúci to odomňa očakáva, ja to iba konštatujem, ja iba viem, že sa to odomňa očakáva)
You should do it. = Mal by si to urobiť. (= pomáha nám vyjadriť príkaz / radu)
You are supposed to do it. = Máš to robiť. (= iba konštatujeme to, čo sa od človeka očakáva …niekto to povedal, aby to niekto iný urobil alebo môže ísť o všeobecnú zákonitosť)
MAY
ZDVORILÁ ŽIADOSŤ
Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť MAY. Prekladáme ho ako “smieť“.
May I have a word with you?
Namiesto MAY môžeme použiť aj CAN / COULD / MIGHT. Rozdiel je v stupni formálnosti a zdvorilosti:
CAN je hovorové (informal)
COULD je zdvorilejšie (more polite)
MAY je formálnejšie (vyjadruje aj istý druh nesmelosti) (formal)
MIGHT je najformálnejšie (very formal)
DOVOLENIE / ZÁKAZ
MAY môžeme použiť aj na to, aby sme udelili dovolenie / povolenie. MAY je formálne a používa sa predovšetkým v tomto význame v písanej forme.
Any person may apply to join the organization.
MAY NOT používame, aby sme niekomu odmietli niečo povoliť.
Workers may not use their mobile phones in the workplace.
Ak neudeľujeme povolenie / nepýtame si povolenie, iba hovoríme o tom, že nejaké povolenie boloudelené, prípadne odmietnuté, MAY nepoužívame. MAY rovnako nepoužívame ani vtedy, ak hovoríme vety ohľadom zákonov / pravidiel. Ďalšou situáciou, v ktorej sa MAY neobjaví budú vety, v ktorých vyjadrujeme informáciu o slobode, ktorou ľudia disponujú. Namiesto MAY v takýchto situáciach používame CAN (pre prítomnosť), COULD (pre minulosť), prípadne BE ALLOWED TO.
I can do what I want. My mother doesn’t mind. (! NIEI may … – neudeľujeme / nepovoľujeme, iba o tom hovoríme)
Všimnite si!
A: “Could I keep it?“ B: “Yes, you can.“ B: “Yes, you may.“ B: “Yes, you could.”
COULD / MIGHT nepoužívame, ak dávame zvolenie niekomu niečo urobiť.
A: “Could I keep it?“ B: “I’m sorry, but you can’t.“ B: “I’m sorry, but you couldn’t.“
COULDN’T nepoužívame, ak chceme niekomu odmietnuť povoliť niečo.
MAY vs. BE ALLOWED TO
BE ALLOWED TO vyjadruje, že povolenie vôbec nezávisí na hovoriacom, či poslucháčovi. Je totiž (už) dané nezávisle na účastníkov debaty. Porovnajte:
May we come in, please? (= dovolíte nám to?)
Are we allowed to come in? (= je to dovolené? / ako to je podľa zákona, pravidiel, predpisov?)
MIGHT
ZDVORILÁ ŽIADOSŤ
Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť aj MIGHT. Prekladáme ho ako “smieť“. Je však oveľa formálnejšie ako MAY a niektorí ľudia sa mu v otázkach snažia vyhnúť celkom. Jeho hlavné použitie je v nepriamych otázkach.
I would like to know if I might have some water.
WILL
Homework, November 4th
SB p. 57 I will survive (in Spanish) or will I? Read the article and learn new vocabulary, consult the dictionary in case you are not familiar with the words. Revise to infinitive and gerund verb patterns because you are going to take another test
Homework, October 28th
dear learners of English language, in case you skipped the lesson the others take a test at, your duty is to take a re-sit which is Wednesday after school. ALWAYS. Pls, check your edupage for your grades, you should keep deadlines. I am not your personal reminder!
gerund/to infinitive verb pattern
Reading the digital way - by heart
HOW TO SURVIVE - THE ONES WHO HAVE NOT SUBMITTED THEIR PIECES OF ADVICE
Homework, October 18th
pls, learn to infinitive verb pattern and gerund verb pattern plus verbs that take each form
Homework, October 15th
pls, hand in your How to survive tips
Homework, October 14th
tomorrow - test - translation - how to survive, the truth about mothers-in-law
to infinitive usage rules
Homework, October 7th
HOW TO SURVIVE - deadline next Tuesda, October 14th
p. 158, verb patterns with to infinitive, do the first exercise, copy the verbs into your exercise books and give their Slovak translation and learn them by heart
Homework, October 3rd
For Tuesday, October 14th pls write 10 tips with the explanation or steps to be taken for each concerning the following topics. Please, pick just ONE!!!!!!!!
1. How to survive a day without your mobile phone
2. How to survive the freshmen's year at The Secondary School of Printing and Publishing
3. How to survive a two-week holiday with your parents and your annoying younger brother/sister
for tips and hint, have a look at p. 103, 107 in your student's books - how to survive a party (when you do not know anybody)/How to survive a first date (and make success of it)
Homework, October 1st
check and revise for the test tomorrow - corporate identity, web design, branding, graphics!
Homework, September 23th
learn about branding, company identity, brand elements and different kinds of brand names. Do not forget that in two weeks time on Friday you will present your powerpoint presentations related to branding
slides
YOUR COSMETIC PRODUCT
0. Welcome image
1. name, description, igredients
2. logo, logotype, catchphrase of your brand
3. target market/audience
4. shape of the product/container, packaging
5. the story behind the product (profile of the product - why have you chosen to launch it in the market, in what way it is different from your competition, what benefits it has, etc.
6. price, marketing strategy - special offers, where and how you want to sell it, exclusivity
7. Thank you for your attention
homework, September 16th
read about company identity and learn the facts and figures about Johannes Gutenberg
Creating a company identity
- is an essential task to open your doors for business.
COMPANY IDENTITY is a combination of coloured schemes, designs, words, etc. that a company employs (uses) to make a visual statement about itself and communicate company's business philosophy.The company identity is your business’ face in the market.
Alogo serves as the foundation of your company identity. It is the image that represents your company. It is also found on company websites and promotional materials.
A logotype refers to the verbal aspect of the logo. This includes any words or letters that are a part of the logo itself.
While a logo can exist without logotype, a logotype can either be a part of the logo or can be the logo itself. Whether you use a logo with only imagery, only text or a combination will depend on your personal taste and what best suits your business.
Slogan/tagline/catchphrase
A logotype can also include a company slogan as well. For example, Southwest Airlines will sometimes include a phrase with their logo such as "share the spirit."
Font
The font of the logo can be both the logo and the logotype. For example, the Coca Cola logo is primarily composed of words. However, the font is so distinct and specific it becomes a design, which makes it also a part of the logo itself.
Stationery
The company identity can go further than a simple logo. When a tagline or a character is added, the simple image and phrase becomes iconic. This symbol of your company will be reproduced on all stationery. The letterhead, envelopes and mailing labels complete the physical set up for the corporate identity.
Website
The company website is another important step. Your company identity will be among the first things noticed when customers visit your website.
BRANDING - tvorba značky
Branding refers to:
Brand - is the name, logo, slogan, and/or design scheme associated with a product or service. It identifies one seller's product and makes it different from those of other sellers. It is used in business marketing and advertising.
- it is NOT a company logo. the logo is only the visual representation of the brand.
Example: Coca-Cola is a brand which belongs to the Coca- Cola company together with Fanta, Sprite Cappy etc.
Branding agency - a type of marketing agency which specializes in creating brands.
The objectives that a good brand will achieve include:
Delivers the message clearly
Confirms your credibility
Connects your target prospects emotionally
Motivates the buyer
Concretes User Loyalty
How To Define Your Brand
This is the first step in the process of developing your brand strategy.
Here's How:
What products and/or services do you offer? Define the qualities of these services and/or products. What are the core values of your products and services? What are the core values of your company?
What is the mission of your company? What does your company specializes in?
Who is your target market? Who do your products and services attract?
What is the tagline of your company? What message does your tagline send to your prospects?
Is the personality of your company innovative, creative, energectic, or sophisticated?
Which characteristics and qualities get the attention of your prospects.
Create a profile of your brand. Describe the personality or character with words just as if you were writing a biography or personal ad. Be creative.
Tvorba značky – Branding
Brand - is the "name, term, design, symbol, or any other feature that identifies one seller's product distinct from those of other sellers." It is used in business, marketing, and advertising.
Branding is a complex of activities beginning with - Creation of a brand name, logo (color combination, symbols), slogan, positioning, communication with customers, strengthening brand name, price creation, public relations and activities of a relationship "seller - customer".
Brand elements
Brands typically are made up of various elements, such as:
Name: The word or words used to identify a company, product, service, or concept.
Logo: The visual trademark that identifies the brand.
Tagline or Catchphrase: "Im lovin it" is associated with Mc Donalds.
Graphics: The dynamic ribbon is a trademarked part of Coca-Cola's brand.
Shapes: The distinctive shapes of the Coca-Cola bottle and of the Volkswagen Beetle are trademarked elements of those brands.
Colours: Owens-Corning is the only brand of fiberglass insulation that can be pink.
Sounds: A unique tune or set of notes can denote a brand.
Scents: The rose-jasmine-musk scent of Chanel No. 5 is trademarked.
Tastes: Kentucky Fried Chicken has trademarked its special recipe of eleven herbs and spices for fried chicken.
Movements: Lamborghini has trademarked the upward motion of its car doors.
Customer relationship management
Brand identity- the general expression of a brand – including its name, trademark, communications, and visual appearance – is brand identity.
Branding is a complex of activities beginning with - Creation of a brand name, logo (color combination, symbols), slogan, positioning, communication with customers, strengthening brand name, price creation, public relations and activities of a relationship "seller - customer".
Brand elements
Brands typically are made up of various elements, such as:
Name: The word or words used to identify a company, product, service, or concept.
Logo: The visual trademark that identifies the brand.
Tagline or Catchphrase: "Im lovin it" is associated with Mc Donalds.
Graphics: The dynamic ribbon is a trademarked part of Coca-Cola's brand.
Shapes: The distinctive shapes of the Coca-Cola bottle and of the Volkswagen Beetle are trademarked elements of those brands.
Colours: Owens-Corning is the only brand of fiberglass insulation that can be pink.
Sounds: A unique tune or set of notes can denote a brand.
Scents: The rose-jasmine-musk scent of Chanel No. 5 is trademarked.
Tastes: Kentucky Fried Chicken has trademarked its special recipe of eleven herbs and spices for fried chicken.
Movements: Lamborghini has trademarked the upward motion of its car doors.
Customer relationship management
The brand name is quite often used confused with "brand", a "brand name" constitutes a type of trademark.
Types of brand names
Initialism: A name made of initials such, as UPS or IBM
Descriptive: Names that describe a product benefit or function, such as Whole Foods, Airbus or Toys R' Us
Alliteration and rhyme: Names that are fun to say and stick in the mind, such as Reese's Pieces or Dunkin' Donuts
Evocative: Names that evoke a relevant vivid image, such as Amazon or Crest
Neologisms: Completely made-up words, such as Wii or Häägen Dazs.
Foreignword: Adoption of a word from another language, such as Volvo or Samsung
Founders' names: Using the names of real people, (especially a founder's name), such as Hewlett-Packard, Dell, Disney
Geography: Many brands are named for regions and landmarks, such as Fuji Film
Personification: Many brands take their names from myths, such as Nike
Punny: Some brands create their name by using a silly pun, such as Lord of the Fries, Wok on Water or Eggs Eggscetera
Johannes Gutenberg (1398-1468)
Johannes Gutenberg invented the printing press - the most important invention in modern times.
Without books and computers we wouldn't be able to learn, to pass on information, or to share scientific discoveries. Prior to(before) Gutenberg invented the printing press, making a book was a hard process. It wasn't that hard to write a letter to one person by hand, but to create thousands of books for many people to read was nearly impossible. Without the printing press we wouldn't have had the Scientific Revolution or the Rennaisance. Our world would be very different.
He was born in Mainz, Germany around the year 1398. He was the son of a goldsmith. We do not know much about his childhood. He moved a few times around Germany, but that's all we know for sure.
Inventions
Gutenberg took some existing technologies and some of his own inventions to invent the printing press in the year 1450. One key idea he came up with was moveable type. Rather than use wooden blocks to press ink onto paper, Gutenberg used moveable metal pieces to quickly create pages. He made innovations all the way through the printing process enabling pages to be printed faster. His presses could print thousands of pages per day vs. 40-50 with the old method. This was a dramatic improvement an allowed books to be acquired by the middle class and spread knowledge and education like never before. The invention of the printing press spread rapidly throughout Europe and soon thousands of books were being printed using printing presses.
Among his many contributions to printing are:
The invention of a process for mass-producing movable type;
The use of oil-based ink for printing books (farba na olejovom základe)
Adjustable moulds (nastaviteľné formy)
Mechanical movable type (mechanická pohyblivá sadzba)
The use of a wooden printing press similar to the agricultural screw presses (skrutkový lis) of the period
Combination of these elements into a practical system allowed the mass production of printed books.
Gutenberg's method for making type is traditionally considered to have included a type metal alloy (sadzba zhotovená zo zliatiny kovov) and a hand mould (ručná forma) for casting type (odlievanie sadzby). The alloy (zliatina) was a mixture of lead (olova), tin (cínu), and antimony (antimónu) that melted (tavila sa) at a relatively low temperature for faster and more economical casting (odlievanie), cast well (dobre sa odlieval), and created a durable type (a vytvoril trvácnu sadzbu).
First printed books
It is thought that the first printed item using the press was a German poem. Other prints included Latin Grammars and indulgences for the Catholic Church. His real fame came from producing the Gutenberg Bible. It was the first time a Bible was mass-produced and available for anyone outside the church. Bibles were rare and could take up to a year for a priest to transcribe. Gutenberg printed around 200 of these in a relatively short time.
The original Bible was sold for 30 florins. This was a lot of money back then for a commoner, but much, much cheaper than a hand-written version.
There are about 21 complete copies of Gutenberg Bible existing today. One copy is worth about 30 million dollars.
Vocabulary:
Printing press – tlačiarenský stroj invention – vynález
Pass on information – postúpiť, poslať ďalej informáciu
Share scientific discoveries – zdieľať, podeliť sa o vedecké objavy
Prior to – pred, skôr ako invent – vynájsť
Nearly – takmer Scientific Revolution – vedecko-technická revolúcia
Goldsmith – zlatník move – sťahovať sa
For sure – naisto, s istotou key idea –kľúčová/hlavná myšlienka (nápad)
come up with – prísť s čím, vymyslieť moveable type – pohyblivá sadzba
rather than – radšej ako, skôr ako wooden blocks – drevené bloky/kvádre
ink – farba, atrament metal pieces – kovové kusy
all the way through – úplne, v celom enable – umožniť
improvement – zlepšenie allow – dovoliť, povoliť
acquire – získať, dosiahnuť spread – šíriť
knowledge – vedomosti, znalosti education – vzdelanie
mass-produce – masovo vyrábať oil-based ink – farba/atrament na olejovom základe
Predprítomný čas (present perfect) – stavba, použitie. Rozdiel predprítomný čas a minulý čas, rozdiel predprítomný čas a prítomný čas jednoduchý. Viac sa dočítate v článku.
ČASOVÝ ÚDAJ
Po IF budúcnosť nevyjadrujeme pomocou budúceho času, ale budúci význam tu vytvára PRESENT SIMPLE. Existujú však niektoré špecifické situácie, kedy sa WILL môže použiť aj po IF. Na túto problematiku sa však pozrieme v inom článku.
Ak hovoríme o “SCHOPNOSTIACH / MOŽNOSTIACH“, v minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch a väzbách opisný tvar BE ABLE TO.
MUST používame hlavne pre prítomnosť. Niekedy ho môžeme použiť i pre vyjadrenie budúcnosti (a to hlavne s časovým určením). V iných časoch používame opis HAVE TO (musieť).
